To, že som si ešte začiatkom leta, kedy som sa vďaka rittbergeru zo schodov transformovala na plameniaka vybrala ako maródkové čítanie Slzotvorcu prekvapilo asi nielen niektorých ľudí, čo ma dlhšie sledujú a tých, čo vedia ako viem pindať na pubertálne ananásy v buse, ale aj mňa samotnú. Čoraz viac si však uletím (našťastie už nie zo schodov 🙈) a chňapnem po YA. Keďže sa mi prvá časť knihy páčila a videla som aj film, tak druhá časť bola jasnou voľbou.
To, že mi čítanie tínedžerskej romance so sebou v starter packu dodá aj poďobanú pleť som síce netušila a nasralo ma to, no nezastavilo ma to v tom, aby som sa dozvedela ako dopadol jemne temný príbeh o Rigelovi a Nike. Aj keď som sa bála toho, že som si vďaka svojej zvedavosti vyspoilovala celý príbeh pozretím filmu, tak sa tak nakoniec nestalo. V knihe a vo filme je totiž veľa rozdielov. Zatiaľ čo kniha je intenzívnejšia, naliehavejšia, intímnejšia, poetickejšia a hĺbavejšia, tak film dosť kĺže po povrchu a je aj v značnej miere prifarbený. Gro úspechu zrejme producenti vkladali do herca, ktorý si zahral Rigela a z ktorého sa asi každej naivke zaparia gaťky a srdce sa bude klepať jak nedeľný rizek. Film bol teda viac zromantizovaný a na otázky sme odpoveď nedostali. Skôr tieto otázniky ostali visieť vo vzduchu a filmové spracovanie tak možno malo isté kontúry fantasy (veľmi jemného) a marketingového ťahu na peňaženky. Odpovede však nájdete v knihe a nebudú mať s fantasy nič spoločné. Rovnako aj koniec príbehu či jeden dôležitý prelomový moment sú v knižnom spracovaní rozdielne než vo filmovej verzii... Za mňa teda jednoznačne vyhráva kniha.
Rozdeleniu na dve časti som síce až tak nepochopila a prišlo mi zbytočné... Ale musím uznať, že druhú polovicu som si užila tiež. Zatiaľ čo prvá polka bola taká ostýchavejšia a opatrnejšia, tak druhá už bola trošku odvážnejšia a zdravo drzá. Temný, no sakramentsky príťažlivý Rigel a.k.a. pubert Snape (už mu to ostane, sorry) bude opäť v pokušení pri jemnej, vnímavej, empatickej a nežnej Nike. Spája ich trpká minulosť v Hrobe, no rozdeľuje ich strach a rozdielnosť pováh. Viac k deju povedať nemôžem, lebo spoilery...
Autorkin poetický a vďaka častým krátkym, holým vetám naliehavý štýl som som zamilovala už v predchádzajúcej časti. Kládla zreteľ na vnútorné prežívanie, aj keď miestami som mala chuť Rigelovi dopriať jeden spamätačkový elektrošok. Krútil sa ako had na ľade aj s klasickou formulkou "nie som pre teba dosť dobrý". Výkladový slovník mladých žiab tento termín interpretuje rôzne - 1. "ic do rici, ani keby si bola posledná na planéte"; 2. "mám srdce pre jednu, ale hobitík musí absolvovať ešte niekoľko výprav"; 3. "chcem ťa, ale moje ego hodilo bobek". A vraj ženy sú komplikované 😬
K prekladu či príbehu nejaké mega pindačky nemám. Obsidiánové oči, temnota, ston či večne rotujúca panva a stískajúce stehno ma až tak netankovali - som vďačná, že eroťácky zelovoc a mušličkomat dostali po pysku a do knihy sa nedostali. Naliehavosť, emócia a neustály vnútorný boj mi stačili a tak musím priznať, že ja som Slzotvorca positive.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada 🥀💧🎹🦋
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)