Kartografova dcéra - romanca v dvoch dejových linkách o históríí tvorby máp

Keď som veľmi pozorným očkom lustrovala edičák Tatranu, tak Kartografova dcéra bola asi prvá, ktorá ma hneď zaujala. Nielen vďaka veľmi jemnej a vkusnej obálke. Zaujalo ma hlavne prepojenie minulosť a súčasnosť a zároveň aj proces tvorby máp. Hoci moja láska ku kartografii počas štúdií nebola práve vrúcna... 🙈😆

Skriptá z kartografie boli asi jediné, ktoré absolvovali laický letecký výcvik bez možnosti katapulovať sa 💁‍♀️ Tvorbu máp som si vyskúšala ručne pomocou tušu, pauzákov, farbičiek, pravítok a šabloniek, ale aj moderne - v geografických informačných systémoch. Napriek tomu sa dokážem stratiť aj na záchodoch v nákupnom centre alebo v zákutiach mojej práce 😁 Táto moja motákovitosť však určite nebude kameňom úrazu pri výbere knihy, však? 🤫 Historická linka, tvorba máp a zámorské objavy mi úplne stačili, aby som bola lapená na háčik.

Užívala som si zaujímavý, i keď pomaly plynúci príbeh. Fascinovala ma najmä historická linka, ktorá mala jemný nádych pirátskych príbehov a noblesy kráľovských dvorov. Veľmi sa mi páčilo prepojenie na vtedajšie známe osobnosti - Francisa Drakea či kráľovnú Alžbetu I. a udalosti, ale aj historické pozadie. Ocitáme sa nielen v Londýne, ale aj v Nizozemsku. Táto linka mala čo ponúknuť a bola nápaditá. Tempo však mierne poľavilo tesne pred koncom - nemôžem si pomôcť, ale brdzila ju súčasná linka i divné rozhodnutia Freidy tesne pred finále.

V linke odohrávajúcej sa v roku 2022, teda tesne po období korony sa stretávame s Robyn. Bývalá novinárka sa po tragických udalostiach vracia do svojho rodného hniezda a vypomáha svojmu ocovi v jeho obchodíku s mapami. Úplnou náhodou sa im podarí objaviť starú mapu, kde ich zaujme podpis. Autorom je totiž žena a nie je to nik iný ako hrdinka historickej linky - Freida. Prinesie tento objav so sebou závan dobrodružstva, ktorý pomôže Robyn pohnúť sa ďalej?

Jazyk autorky bol krásne popisný, pomalý - ale tak akurát a veľmi prezieravo sa vyhrala s linkou v minulosti. Informácie o tvorbe máp boli veľmi osviežujúce, príbeh ma doslova preniesol do doby a skusy korzárov na mori boli zárukou dobrodružstva a drámy. Čo však príbehu uškodilo bola linka súčasná a totálna zacyklenosť hlavnej hrdinky, ktorá si síce prechádzala pochopiteľným smútkom, no nemala ten správny drive a príbeh ako celok skôr brzdila. Viackrát som sa pri zmene dejovej linky nudila a Robyn som si neobľúbila. Aj keď ju jej blízki podporovali a nechali jej dostatok času a priestoru, tak jej postava stagnovala. Napriek tomu, že som definíciou bútľavej vŕby a vynálezcom empatie, tak to bolo už i na mňa priveľa.

Zas a znova sa prejavuje moja ududranosť, no ak by bol príbeh len o Freide, tak by som mu určite udelila (skoro) plné bodové hodnotenie. Postavu Robyn som si neobľúbila a nepáčila sa mi aj jej - nafúknem to, sebaľútosť. Pomaly plynúci dej mi vôbec nevadil, lebo ho vyvážila dobrodružnosť života korzárov a historické pozadie. Proces tvorby máp je však veľmi presvedčivo popísaný a pohltilo ma aj intrigovanie na kráľovskom dvore (isté veci sa nemenia, aj keď ľudstvo prejde vývojom 🤣🙈). Pri knihe som však dokonale vypla a oddýchla si 🍀

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 🧭🗺⚓️