Dávate autorom druhé šance, ak vám niektorá ich kniha neulahodí? V tomto smere som asi veľmi krutá, ale druhé šance dávam málokedy. Pri Gillian McAllister som však urobila výnimku. Jej predošlá kniha V nesprávnom čase na nesprávnom mieste nebola práve mojou šálkou kávy - asi som jednou z mála. Koncept príbehu bol síce originálny a neokukaný, no jednoducho to "necinklo". Anotácia Ďalšej nezvestnej ma zaujala natoľko, že som nakoniec hodila svoje "zásady" do šancu... Ako to nakoniec dopadlo?
Vyzniem síce ako veľmi "žičlivá" osoba, ale "vychutnávam" si príbehy, kde sa hlavní hrdinovia ocitajú medzi dvoma mlynskými kameňmi. Kde sa brodia v blate a musia riešiť morálne dilemy vplyvom hraničných situácií alebo zvratov. Morally grey postavy sú teda u mňa vítané. Ďalšia nezvestná sľubovala práve jeden z týchto bojov. Boj morálky, etiky a zásad. A keďže bol príbeh úzko spätý s vyšetrovaním zločinu, tématikou materstva a toho, čo je človek schopný urobiť, aby niekoho ochránil, tak váhanie by u mňa nebolo na mieste. Inak ozaj nie som škodoradostná šviňa 😶🌫️😂🙈
Dvadsaťdvaročná kráska Olivia sa doslova vyparila za veľmi zvláštnych okolností. Naposledy bola videná na kamerovom zázname do slepej uličky, z ktorej sa nevrátila... Prípad si vezme na starosť vyšetrovateľka Julia Dayová. Približne pre rokom riešila zmiznutie inej mladej ženy - Sadie. Má s týmto prípadom niečo spoločné?
Začiatok mal klasicky pomalý rozbeh. Pri trileroch či ságach to úplne chápem - zoznámenie s plnou perepuťou postáv alebo s prostredím či pozadím príbehu potrebuje svoj priestor. Príbeh tak môže dozrievať, postupne sa odkrývajú prvé tajomstvá, potom príde žaba, čo si pomýlila mixér s vírivkou a grande finále... S čím som si však nepotykala bol chaotický štýl písania autorky. V rámci jednej kapitoly skákala od osoby k osobe a od toho, čo reálne povedali až k nuansám, ich vnútorným monológom alebo k popisom úplne iných vecí. Mnohokrát som niektoré odstavce čítala aj viackrát. Podobný problém som mala aj pri autorkinej predošlej knihe, takže je mi jasné, že toto je jej "rukopis".
Postupne sme sa zoznamovali aj s charaktermi. Ústrednom postavou príbehu bola vyšetrovateľka Julia. Práve jej ostal v rukách čierny Peter a práve ona bola tou, na ktorú toho padlo najviac. Hodnotový rebríček u nej prešiel značnými premenami a najväčší podiel "viny" mali na tom jej (nesprávne) rozhodnutia. Čo prinúti človeka so zásadami tieto zásady porušiť? Kam dostane matku láska k jej dieťaťu a čo je preň schopná urobiť?
Ostatné postavy mali v porovnaní s Juliou menej priestoru, no aj tak ich autorka dokázala vykresliť celkom uspokojivo. I keď asi k nikomu som si nedokázala nájsť cestu. Jej dcéra Genevieve mi liezla na nervy asi najviac a jej výkyvy nálad boli viac čudné a premenlivé než tie moje počas PMS. Postave Sadie som zas neuverila jej dobrý úmysel a pri Lewisovi sa nevedela zbaviť pocitu, že jeho láska je taká... hm, podozrivá...
Veľmi ma to mrzí, no už teraz viem, že vďaka štýlu písania už po ďalšej autorkinej knihe nesiahnem. Mám rada priamočiarosť a "chaotické kudrlinky", kde sa skáče od jednej k tretej od tretej k osemnástej nie sú pre mňa. Veľakrát som sa v príbehu kvôli tomu strácala. Na mňa príliš veľa "čo ak"... Pri trileroch úplne pochopím pomalší rozbeh alebo naopak taký prúvan, až vám odletia aj gaťky, no tu ma ofúkol len jemný vetrík... Zvraty sa začali objavovať cca ku koncu prvej časti a celý čas som mala pocit, že na vyšetrovanie únosu vlastne každý kašle... Tajne som dúfala, že táto kniha mi sadne viac ako predošlá, no nestalo sa tak...
Za knihu v rámci spolupráce ďakujem vydavateľstvu Tatran 🔍
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)