Nie som síce zakrúžkovaný vtáčik, čo sľuboval vernosť, ale nie slepotu, no v poslednom čase som si celkom obľúbila podtyp psychotrilerov, kde sú hlavnými hrdinami manželia. Asi to naznačuje, že manželstvo nebude prechádzka ružovou záhradou, ale niekedy aj prechádzka jurským parkom 😁 Čuduj sa svete týchto trilerov je celkom dosť a jedným z nich je aj Kameň, papier, nožnice od Alice Feeney.
Od autorky som veľmi veľmi dávno čítala jej knihu Niekedy klamem. Vedela som teda, aký je jej štýl písania a vzorec, ktorý rada využíva a na čom stavia svoje príbehy. Obzvlášť pri autoroch trilerov je ich systematika ich poznávacím znamením a niečím, čo ich tvorbu odlišuje od iných. Fitzek má rád mindf*ck na záver a postavy lúzrov, Lucy Foley rada využíva koncept mozaiky charakterov, ktoré dielik po dieliku skladajú strúhanku a Feeney? Alice používa drobné nápovedy a hoci s vyvrcholením príde v poslednej tretine knihy, tak bodkočiarku si vychutná. Pri tejto knihe však využila aj jeden veľmi originálny prvok - listy, ktoré písala manželka svojmu manželovi na každé výročie. A aj keď by sa mohlo na prvý pohľad javiť, aké je to ňuňu a že vám to môže svojou sladkosťou spôsobiť hyperglykemický šok, tak opak je pravdou. Tieto listy budú sakra úprimné a poukážu na to, že aj keď sa niečo navonok javí ako jasné a čisté, tak vo vnútri môže skrývať hnilobu, temnotu a pochybnosť. Asi ako keď si kúpite na pohľad krásne orechy, ktoré však po rozbití odhalia v škrupinke červie orgie a rozkladové konkláve.
Amelia a Adam Wrightovci sú manželmi, ktorých zasiahla manželská kríza. A nie je nič lepšie, ako zažehnať krízu výletom do škótskeho prdelákova, kde slovami jedného zachmúreného pána "nič nie je". Až na jednu hrôzostrašnú kaplnku na samote v lese. Že to znie ako sen? Samozrejme! Pokiaľ obľubujete nočné mory, tak tu budete varený pečený. Vŕzgajúca podlaha, vypadávajúca elektrina a čudná komora s padacími dvierkami... Dokážu si aj v takejto romantikuš atmosfére k sebe Amelia a Adam znova nájsť cestu?
Málokedy sa mi stane, že aj v prípade, ak mi hlavné postavy sú sympatické asi tak ako polkilometrový kráter cez pol čela mi príbeh celkom sadne. Adam bol na moje pomery dosť sebestredný, doslova chorobne naviazaný na svoju prácu a romantický asi ako sada šrubovákov. Amelia bola zas podozrivo laxná, ale Taňku neodžubeš, ty mrcha. Hneď som ju začala podozrievať, že zjavne túži dediť a že výlet na pustatinu bol len zámienkou, ako zo svojho manžela urobiť švédske stoly pre chrobač. No k tomu by jej bolo asi treba skôr vrtáky z Armageddonu a nie lopatu z Obi... Do príbehu sa zamiešala pestrá zmes vedľajšich postáv - tajomná kolegyňa, známy autor či nežijúce postavy z retrospektívy. Feeney do príbehu dokonca zakomponovala tvárovú slepotu - ojedinelú neurologickú poruchu, kedy človek nedokáže rozoznávať tváre. Hm, ja som zjavne fasla nejakú beta verziu doplnenú neschopnosťou memorizovať mená. Takže súzniem...
Koncept listov pre Adama, ktoré jeho manželka písala na tajnáša bol zaujímavou vsuvkou. Zdynamizoval dej a bol väčšinou takým jemným "narušením" napätia z konca predchádzajúcej kapitoly. Tieto listy obsahovali také "dr.jekyll&mr.hyde" frázy. Tie, ktoré boli vhodné a ktoré sa v liste k výročiu žiadali. Ale aj tie bez príkras, surové a nie až tak ľúbivé, ktoré autorka listov napísala, no škrtla. Feeney má tiež rada žaby v mixéri a divné príchute zmrzliny, pretože čitateľovi nič nedaruje. Príde so záverom, pri ktorom čumíte jak lačný pes na klobásu. Už pri Niekedy klamem autorka využila tento vzorec a aj pri Kameň, papier, nožnice mu ostala verná.
Vďaka krátkym kapitolám bude dej gradovať. Krehké manželské puto, postupné budovanie osi príbehu, odhaľovanie špiny, šedé hlavné postavy, listy, ktoré narúšajú jemnú statiku i doklepnutie strašidelnou atmosférou studenej pustatiny... Presne to môžete od tohto príbehu očakávať. Nie je to akčnák à la Regal x Žán Klód, kde sa krv leje jak chľast v parlamente. Skôr je to vzťahová dráma, ktorá vďaka prostrediu naberá aj prvky trileru, psycha a ultralight hororu v plienkach. Po veľmi turbulentných trileroch z pera Fitzeka a booksta presýtenosti Freidou McFadden bolo pre mňa toto čítanie veľmi príjemným precitnutím a zážitkom.
Za knihu v rámci spolupráce ďakujem vydavateľstvu Aktuell 💍
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)