8. mája 2025

Dcéry kvetov - prvá časť série od Tessy Collins. Nájde Dalia svojho otca v ďalekom Mexiku?

Kartotéky v mojej hlave, kde si ukladám knižné série už praskajú vo švíkoch a mená postáv sa u mňa strácajú viac ako ponožky v práčke. Ale vydavateľstvo Tatran mi nedalo inú možnosť... Zas som do toho spadla a tentokrát som sa začítala do novej romantickej série o piatich ženách na piatich kontinentoch, kde rodinné tajomstvá vyplávajú na povrch... 

Táto päťdielna séria je často porovnávaná so sériou Sedem sestier od Lucindy Riley. Tú som nečítala a ani to nemám v pláne, ale Lucindinu tvorbu poznám vďaka jej samostatným románom. Nemám veľmi v obľube toto prirovnávanie tvorby autorov, hoci k tomu niekedy sama skĺznem, keďže to môže pomôcť čitateľom nájsť knihu, ktorá by im mohla sadnúť. Lucinda mala veľmi vycibrený štýl, dokázala krásne vykresliť atmosféru a aj charaktery a jej príbehy boli ako bedeker s pridanou hodnotou. Našla som isté paralely, ale zároveň tu bolo aj veľa odlišností. Poďme sa teda úvodu tejto série pozrieť na zúbok.

Na južnom cípe Anglicka, kde sa rozprestiera bájny Cornwall - tradičné anglické grófstvo už roky funguje rodinné záhradníctvo. Jeho opraty drží v rukách babička Rose a jej manžel Albert. Po smrti manžela však Rose upadne do jemnej nostalgie a na sklonku života premýšľa, či neboli niektoré jej rozhodnutia v minulosti unáhlené a či urobila dobre... Nepísanou tradíciou tejto rodiny je aj jeden pekný zvyk - potomkovia dostávajú mená podľa kvetov a pravidelne sa stretávajú práve v Cornwalle. Po niekoľkých mesiacoch od oslavy narodenín babičky Rose však príde tvrdá rana - Rose zomiera... Život jednej z Rosiných vnučiek obráti naruby list a pár náušníc s dáliami, ktoré nájde jej teta v Rosinej starej korešpondencii. 

Na začiatku som sa cítila podobne ako na prvom stretnutí v novom pracovnom kolektíve, kde som po 5 minútach netušila kto je kto. Tento úvod bol však dôležitý, aby čitateľ pochopil rodinné väzby. Keď sa v príbehu objavil Cedar, tak som síce hádzala divné pohľady, že tu predsa ide o syr a nie kvitek a že Gunar asi skôr zasyká než zakvitne, no neskôr mi docvaklo, že nie každý je kvetinka a že Cedar nie je čedar, ale céder 😆 Prvý príbeh z pätice nás zavedie do Latinskej Ameriky, kde sa po stopách svojho pôvodu vydáva Dalia. Tá bola na svojich starých rodičov veľmi naviazaná, lebo sa jej po smrti jej mamy Camellie, ktorá zomrela pri pôrode ujali. Svojho otca nepoznala a roky žila v domnení, že jej otec je neznámy a navždy stratený. Jej exotický vzhľad a mamine štúdiá mayskej kultúry však naznačovali, že jej korene siahajú práve do Mexika.

Autorka čitateľom naservírovala veľmi obľúbený koncept, kde sa prelína príbeh zo súčasnosti a minulosti. V súčasnej linke je ústrednou postavou Dalia, ktorá hľadá pravdu a svojho otca. V linke z minulosti sa ocitáme spolu s jej matkou Camelliou na štúdijnom pobyte v Mexiku. Aj keď je príbeh často porovnávaný s tvorbou Lucindy, tak v tomto prípade je to len použitým konceptom a cestovaním skrz kontinenty. Tessa Collinsová totiž stavila skôr na jednoduchosť, atmosférickosť a romantická vsuvka bola diétnejšia, no úplne postačujúca a nepresladená. Pri postave Dalie a jej matky Camellie som videla príliš veľa podobností hlavne v oblasti vzťahov - obe boli trošku ťažkopádne, naivné a miestami príliš zaťaté. Ak sa hovorí o dedičnej traume, tak potom verím, že aj napriek prostrediu alebo výchove jednoducho niektoré veci zakódované v DNA človek nezmení. V prípade týchto dvoch to bola vzťahová rovina. V mojom prípade je to ududranosť, prirodzený šarm (🌼) a krátka zápalná šnúra 😅

Putovanie Mexikom som si užila. Jediným rušivým elementom bol pre mňa príchod hlavnej hrdinky do Mexiko city, pri ktorom som mala pocit, že bol do príbehu vsadený akosi umelo alebo spätne. Jej pud sebazáchovy bol asi tak silný ako moje odhodlanie nezožrať čokoládu, keď na mňa žmurká. Všetko to však vykompenzoval výlet po Mexiku, kde sme sa okrem náhľadu do bohatej kultúry čo to dozvedeli aj o miestnej gastronómií a nuansách života miestneho obyvateľstva. Najsympatickejšou postavou príbehu bol pre mňa Pablo - láskavý a priateľský Mexičan, ktorý vzal stratenú Daliu pod svoje ochranné krídla. Príbeh je orámovaný jemne romantickou linkou, ktorá na mňa nepôsobila ako päsť na oko i keď bola mierne rozpačitá. Okrem čara indiánskej kultúry starých Mayov je táto prvá časť tejto epickej série plná lásky ku koreňom a umeniu. Práve stredná Amerika a južná Amerika je nositeľom naozaj bohatej kultúry, čo sa plne ukázalo aj na tom, ako sa formovali charaktery miestneho obyvateľstva. Narozdiel od chladného severu sú krajiny latinskej Ameriky vrúcnejšie, rodinne založené a aj napriek ťažším životným podmienkam ide z týchto ľudí neskutočne pozitívna energia a typický južanský temperament je tiež súčasťou ich výbavy. Autorka dokázala túto prednosť vyzdvihnúť a cez stránky v knihe ju na mňa preniesť. Jednou z nositeliek tohto odkazu bola aj babička Fernanda, ktorú si čitatelia isto obľúbia. 

Toto bol naozaj sľubný úvod do ďalšej zaujímavej série a teším sa na ďalšiu časť. Príbeh síce mal svoje muchy a je to skôr ľahšie oddychové čítanie, ale mne to úplne stačilo a bola som spokojná. Čítaním som si spríjemnila veľkonočné sviatky, ktoré som si užila aj s lordom kašlíkom a milady de nádchou. Epilóg ma tiež dokonale navnadil. Pri čítaní som hľadala info o tom, kde sa budú odohrávať ďalšie časti ságy. V príbehu som zachytila náznaky - Island, Srí Lanka a Nový Zéland. Všetko úžasné destinácie, takže očakávam čerstvý vietor, exotiku a ďalšie rodinné tajomstvá, ktoré nenechajú kameň na kameni... 

Za pútavé, oddychové čítanie ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 🌼


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)