Moja posledná skúsenosť s Yrsou dopadla tak pol na pol. Atmosféra, ktorú dokáže autorka v príbehu navodiť aj vďaka prostrediu drsného severu ma však extrémne baví a tak neváham, keď príde nový preklad jej kníh. Samostatný príbeh mimo série - Trofej nevyzeral vôbec zle a tak som po kratšej prestávke bola opäť na návšteve u Yrsy.
Tentokrát nám autorka naservírovala až tri dejové linky. Hlavne zo začiatku to bolo zmätočné a mala som pocit, že síce idem na sánkach, ale v lete a so zapriahnutými čivavami. Zoznámenie sa s postavami a celkovo s nejakou hlavnou myšlienkou príbehu bolo v mojom prípade trošku ako pobyt introverta na bujarej oslave ("chcem už mať po tom"). Neskôr, keď prišli určité mrazivé prvky a prvé náznaky, kam bude príbeh smerovať, tak moja paprča vystrelila hore💃 Knihu som neskôr musela prekladať príbehom s menej strašidelnou atmoškou, lebo čítať túto Yrsu v noci, keď ste doma sám sa neoplatí 😁 Moja stisnutá prdel a centrum stihomamu by vám vedeli rozprávať.
Neľútostný sever a partia pravdepodobne štyroch nezvestných ľudí neveští nič dobré. Do pátrania po nezvestných sa zapojí nielen záchranársky tím, ale aj veľa tunajších obyvateľov v úlohe dobrovoľníkov. V tejto partii sa ocitá aj Johanna a jej manžel policajt Geiri. Kam sa vybrali dve manželské páry a čo sa im stalo v prostredí nehostinného Islandu? Existuje šanca, že ich nájdu živých? Tuhú zimu dokonale poznajú aj zamestnanci radarovej stanice. A práve tam sa ocitá Hjörvar, ktorý sem prišiel hľadať pravdu. Akú rolu zohrávala v jeho živote malá detská topánočka nájdená na pozemku jeho už zosnulých rodičov? Nájde po rokoch pravdu?
Uff. Tak toto bola jazda. Ak som aj zo začiatku naplno zapla môj ududraný mód, tak neskôr som sa do príbehu tak zažrala, že mi bolo už aj jedno, že som bojko. To, čo na mňa spočiatku pôsobilo možno až chaoticky a rušivo malo neskôr svoj význam. Príbeh mal práve vďaka trom dejovým linkám náboj a keď už nabral aj kontúry duchariny, tak moje srdiečko zaplesalo. Preto by som možno práve tento príbeh zaradila nielen medzi trilery. Išlo skôr o taký trilerovo-mysteriózny hybrid, keďže niektoré prvky nemajú úplne logické a racionálne vysvetlenie, ale skôr sa vyhrajú s našou fantáziou. Mne sa táto nadstavba pozdávala, lebo príbeh zamotala a zároveň mi to úplne zapasovalo s ponurou atmosférou krutej prírody na Islande.
Skladba postav bola naozaj pestrá. Nemôžem povedať, že by mi niektorá výsostne vystrelila mandle až k Alfovi na Melmak, no predsa len sa našla jedna dvojica, ktorá mi pila kref. Bola to dvojica manželov z nezvestnej partičky. Tí si svoju súťaživosť a porovnávanie pipíkov neodpustili ani vtedy, keď im už šlo o život a keď ich manželky trkotali zubami viac jak zbíjačky dva týždne pred voľbami a dumali, prečo si vzali za mužov víťazov Darwinovej ceny. Páčil sa mi aj svieži vietor, ktorý sa priplichtil spolu s Hjörvarom a závan rodinných tajomstiev, ktoré mali ostať pochované hlboko pod permafrostom. Yrsa dokázala umne spojiť neľútostné čaro Škandinávie, kruté rodinné tajomstvá i hrôzu prenikajúcu až do špiku kostí. Milovníci napätia si určite prídu na svoje. Treba sa len prehrýzť pomalším úvodom.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada 👀😱
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)