Citlivý príbeh z Osvienčimu o materinskej láske - Osvienčimská uspávanka

V poslednom čase mám celkom šťastie na knihy, kde sa dozviem vždy niečo zaujímavé o čom som doteraz ani netušila. Napr. v knihe Elizino tajemství (v auguste 2020 vychádza v slovenčine pod názvon Neviestky Osvienčimu) som sa dozvedela, že v Osvienčime fungoval aj nevestinec. Preto bolo pre mňa veľkým prekvapením, keď som sa dočítala, že v Osvienčime fungovala aj škola a škôlka.

Obeta od Ellison Cooper - super krimi so závanom seriálu Kosti

Som obrovským fanúšikom seriálu Kosti. Pri jeho poslednej časti som plakala a aj teraz mi tento seriál chýba a neviem nájsť nič, čo by mi ho aspoň trocha pripomínalo (s výnimkou knihy Diablovo dielo, ktorá bola drobným závanom Kostí). Keď som googlila, aké knižné novinky nás čakajú v lete, môj zrak hneď padol na krimi od Ellison Cooperovej Obeta. Jej meno mi už niečo hovorilo, no nevedela som si ho spojiť. Jej prvú knihu V klietke som v tom čase ešte nemala prečítanú. Keď však vyšla, videla som ju pomerne často na sociálnych sieťach. Priznávam, že aj preto som sa jej vyhýbala. Mala som pocit, že ide o prehnaný marketing. Avšak, mýlila som sa... 

Nakoniec som si teda prečítala aj prvotinu - V klietke. Wau, to bola jazda! Tá kniha mala asi všetko, čo na krimi obľubujem. Napätie, spád, zaujímavé a dôkladne vykreslené postavičky, originálny námet a hlavného hrdinu, ktorý Vám cez písmenká nepije krv a ktorého nemáte chuť utopiť v lyžičke vody. Prípad bol premyslený, dychberúci a miestami odporný. Niet divu, že som potom neváhala a v kníhkupectve si tesne pred mojim odchodom na dovolenku novinku s názvom Obetu (teda druhú časť série) zakúpila. 

Včelár z Aleppa - smutno dojemný, nádherný príbeh, ktorý otvára oči

Po dočítaní tejto knihy som veľmi dlho hľadala správne slová. Nestáva sa mi často, aby som knihu, ktorá sa mi tak veľmi páči čítala dlhšie ako 3 dni. Túto som si však šetrila. Kúskovala som si ju a postupne dávkovala strhujúci, ťažký, no zároveň krásny, ľudský príbeh. Miestami mrazivý až autentický.

Pohladenie pre dušu pre malých i veľkých

Na rovinu priznávam, že keď som túto knihu zbadala v edičnom pláne vydavateľstva Tatran a zopár príspevkoch na ich FB, ktoré avizovali jej vydanie, tak ma kniha vôbec nezaujala a nevyhľadávala som anotáciu. Keď sa však v priebehu pár dní instagramový knižný vesmír doslova zbláznil do tejto knižky, tak mi zablikal alarm - "toto si musíš pozrieť". Aj keď haló okolo niektorých kníh a prehnaný marketing má na mňa skôr opačný dojem, tak som si túto prelistovala. A ako 90% čitateľov - ostala som príjemne prekvapená

Môj manžel je sériový vrah...krimi s originálnym námetom a príliš akčnou hlavnou hrdinkou

Taňko zlatá, zas si si poriadne neprečítala anotáciu. Nie, netrhám si vlasy preto, že by ma kniha sklamala. Len som nepostrehla, že ide o sériu. No a keďže moja pamäť na mená je obzvlášť pri knižných sériách deravá ako slovenská diaľnica, tak som si povedala, že novú sériu tak skoro nenačnem. Hm, zmena plánu 😂

Autorka si vybrala vskutku originálny námet - manžel sériový vrah. Trocha mi pripomínal film Disturbia, hoci tam bol vrahom sused. Hlavná hrdinka je všedná žena, ktorá miluje svoju rodinu. Má dve deti a manžela, ktorý je pozorný a milujúci otec. Nič nenasvedčuje tomu, že niečo nie je v poriadku. Až dovtedy, kým túto sladkú rodinnú idylku nezničí otrasný, šokujúci nález, ktorý prevráti život Giny a jej detí úplne naruby...

Nezabíjajte vtáčika - americká klasika s úžasným posolstvom

Klasike sa vyhýbam ako čert krížu. Nie že by som si necenila hlboké myšlienky, ktoré dokážu byť aktuálne aj roky po napísaní, no vždy ma odrádzali dve veci. Prvou bola moja nechuť už od strednej školy, kedy ma doslova iritovalo povinné čítanie, ktoré mi na dlhé roky vzalo vietor z plachiet, čo sa čítania ako takého týka. Jednoducho mi 80% diel v zozname povinnej literatúry nič nehovorilo (vek, náročnosť...). Nepokladám to za hanbu, každému sa páči niečo iné a nútiť ho k niečomu, k čomu nemá vzťah má zvyčajne úplne opačný efekt. Druhým a dosť zásadným problémom bol u mňa jazyk týchto diel a štýl, akým sú napísané, ktoré sú ďalším klincom do rakvy v mojej snahe priblížiť sa klasike. Často je pre mňa toto čítanie ako čítanie návodu na zostrojenie raketoplánu v čínštine. Ani to nepokladám za hanbu, jednoducho je to tak.

Napriek tomu som sa však nenechala odradiť a prekonala som svoj blok a začítala som sa do jednej z klasík americkej literatúry - diela, ktoré získalo Pulitzerovu cenu Nezabíjajte vtáčika od Harper Lee-ovej.

Hra na vraždu - psychotriller V bezpečnom úkryte

Milujem psychológiu. Fascinuje ma ľudská povaha, správanie, motivácie i keď som skôr uzavretejší typ človeka, ktorý nemá rad masy a ľudí sa skôr stráni. Napriek tomu rada pozorujem ľudí - ich správanie, gestá, mimiku a doslova tak človeka "skenujem". Preto asi nie je prekvapením, že sa priam vyžívam v knihách, kde sa autori "vyhrajú" s postavami a kde dbajú na detaily, ktoré úžasne dotvárajú celok. Ak sú postavy v knihách vykreslené povrchne, tak tým kniha u mňa automaticky stráca kredit. Psychotriller je preto zväčša prvou voľbou, ak mám chuť na niečo zvláštne až mystické. A hlavne - poriadne zapletené. Aj preto som si vybrala (krimi) triller z pera Rachel Abbott s názvom V bezpečom úkryte.

Úkryt v kanalizácií - silný príbeh o prežití z čias druhej svetovej vojny

Svedectvá ľudí, ktorí prežili holokaust sú desivé, bolestivé, kruté... Napriek tomu je potrebné, aby neostali zamlčané a aby ich svet poznal. Bez prikrášľovania. Táto doba nám totiž ukazuje, že ľudia často zabúdajú alebo si zatvárajú oči. Pred pravdou, pred minulosťou, pred zdravým rozumom, vďačnosťou, pokorou...

Príbeh Krystyny Chigerovej a jej rodiny bol pre mňa doslova zarážajúci. Krystyna bola v tom čase ešte dieťaťom, ktoré však na základe toho čo prežilo, videlo a cítilo veľmi rýchlo dospelo. Neľahká situácia v poľskom Ľvove, kde navyše dochádzalo aj k atakom Ukrajincov voči židom sa ešte viac vyhrotila v roku 1943, kedy boli židovskí obyvatelia mesta vyhnaní, zavraždení, uväznení v getách alebo násilne deportovaní. Hŕstka odvážlivcov sa rozhodla uniknúť pred týmito hrôzami a nájsť útočisko v nehostinnom prostredí kanalizácie pod mestom. Tento risk sa mnohým z nich stal osudným, no opäť sa tu stretávame s "fenoménom šťastia a náhody", kedy si viacero ľudí vrátane Kžyšinej rodiny zachránilo život len vďaka hre osudu.