Hra na vraždu - psychotriller V bezpečnom úkryte

Milujem psychológiu. Fascinuje ma ľudská povaha, správanie, motivácie i keď som skôr uzavretejší typ človeka, ktorý nemá rad masy a ľudí sa skôr stráni. Napriek tomu rada pozorujem ľudí - ich správanie, gestá, mimiku a doslova tak človeka "skenujem". Preto asi nie je prekvapením, že sa priam vyžívam v knihách, kde sa autori "vyhrajú" s postavami a kde dbajú na detaily, ktoré úžasne dotvárajú celok. Ak sú postavy v knihách vykreslené povrchne, tak tým kniha u mňa automaticky stráca kredit. Psychotriller je preto zväčša prvou voľbou, ak mám chuť na niečo zvláštne až mystické. A hlavne - poriadne zapletené. Aj preto som si vybrala (krimi) triller z pera Rachel Abbott s názvom V bezpečom úkryte.

Príbeh vyzeral veľmi sľubne. Svadba mladého milionára na opustenej rezidencii a potom skok o presne rok neskôr na "oslavu výročia jeho svadby" a zároveň na akési spomienkové stretnutie na jeho zosnulú sestru, ktorá zomrela v ten istý deň... Lucas má však zároveň aj iný plán, s ktorým svojich hostí oboznámi pri večeri. Chce zistiť, kto má na svedomí smrť jeho sestry Alex a tak "prinúti" svojich priateľov hrať hru. Hru na vraždu.

Autorka strieda rozprávačov príbehu. Dynamike trocha ubral rozvláčny rozbeh po odhalení Lucasovho plánu. Postavy sa medzi sebou začali hneď upodozrievať, klamať, skrývať svoje tajomstvá - tieto jednotlivé diely skladačky síce boli potrebné, no miestami zbytočne rozťahané. Jediná, ktorá prejavila nevôľu s Lucasovým plánom bola Jemma, ostatné postavy mi prišli mierne nesvojprávne pri rozhodovaní. Psychológia postáv ma napriek tomu zaujala - každá postava bola iná a autorka sa ju snažila čo najhodnovernejšie vykresliť tak, aby si čitateľ dokázal urobiť obraz o jej povahe, vnútornom prežívaní, slabostiach i prednostiach. Trocha ma z rovnováhy vyviedol divný koniec. Znova. Sľubný rozbeh po mierne slabšej tretine knihy a koniec veľmi skúpo rozvedený. Veľká škoda, príbeh si zaslúžil grandióznejší záver a vysvetlenie. 

Hoci sa mi kniha páčila, tak práve rozvláčna druhá tretina knihy a koniec pokazili celkový dojem, avšak musím uznať, že autorke sa napriek tomu podarilo udržať ma v napätí a prevracať tak stránku za stránkou. Aj dĺžka kapitol bola vyhovujúca, nebola šanca stratiť sa v príbehu hoci rozprávači sa striedali. Knihu hodnotím na 7.5/10*.