Klasike sa vyhýbam ako čert krížu. Nie že by som si necenila hlboké myšlienky, ktoré dokážu byť aktuálne aj roky po napísaní, no vždy ma odrádzali dve veci. Prvou bola moja nechuť už od strednej školy, kedy ma doslova iritovalo povinné čítanie, ktoré mi na dlhé roky vzalo vietor z plachiet, čo sa čítania ako takého týka. Jednoducho mi 80% diel v zozname povinnej literatúry nič nehovorilo (vek, náročnosť...). Nepokladám to za hanbu, každému sa páči niečo iné a nútiť ho k niečomu, k čomu nemá vzťah má zvyčajne úplne opačný efekt. Druhým a dosť zásadným problémom bol u mňa jazyk týchto diel a štýl, akým sú napísané, ktoré sú ďalším klincom do rakvy v mojej snahe priblížiť sa klasike. Často je pre mňa toto čítanie ako čítanie návodu na zostrojenie raketoplánu v čínštine. Ani to nepokladám za hanbu, jednoducho je to tak.
Napriek tomu som sa však nenechala odradiť a prekonala som svoj blok a začítala som sa do jednej z klasík americkej literatúry - diela, ktoré získalo Pulitzerovu cenu Nezabíjajte vtáčika od Harper Lee-ovej.
Ústrednými postavami tohto príbehu, ktorý sa odohráva v 30. rokoch 20. storočia v mestečku Maycomb v Alabame je otec Atticus Finch a jeho dve deti - starší syn Jem a mladšia dcéra Scout. Situáciu v mestečku, ktoré poznačila hospodárska kríza a kde stále prevládajú predsudky ešte viac vyhrotí prípad znásilnenia bieleho dievčaťa, z ktorého obvinia mladého černocha.
Na jazyk a celkový štýl som si musela dlhšie zvykať. Nie je to ľahké čítanie a občas som si všimla, že zrejme aj prekladateľ mal trocha problém (nebudem to rozpitvávať, no našla som pár viet, ktoré mi nedávali zmysel). Trocha som s knihou bojovala, no keď som sa prehrýzla úvodom, tak som bola rada, že som to nevzdala. Kniha ukrýva nádherné myšlienky o ľudskosti a o tom, ako dokáže byť niekedy spoločnosť zaslepená predsudkami a zviazaná hlbokozakorenenými konvenciami.
Toto dielo predčilo moje očakávania. Páčilo sa mi, že rozprávačom príbehu je malé dievča. Toto dievčatko - Scout, ako ju všetci volali, dokázala v mnohých ohľadoch svojim zmýšľaním a nepoškvrneným (triezvym) pohľadom na svet schovať do vrecka nejedného skúseného dospeláka. Úžasným vzorom bol jej otec - Atticus Finch, právnik, ktorý bral svoje povolanie ako poslanie. Človek, ktorý nezabúdal byť človekom a ktorý sa nepozeral na iných skrz ich národnosti, farby pokožky či vierovyznania. Hoci ho obhajoba mladého černocha obvineného zo znásilnenia bieleho dievčaťa doženie k výčitkám od majority a získaniu nálepky "obhajca negrov", tak sa nevzdáva a zastupovanie Toma Robinsona v tomto prípade pokladá za svoju morálnu povinnosť.
Tento príbeh nehovorí len o rasovej neznášanlivosti, predsudkoch a rozdieloch, ktoré vznikali a vznikajú v každej spoločnosti. Je to tiež dojemný príbeh o utváraní vlastných názorov, formovaní osobnosti, dospievaní a slúži ako nádherná ukážka detskej čistoty v zásadných morálnych otázkach, ktoré ťažili spoločnosť, kde panovala nevraživosť a predsudky.
Dlho som premýšľala, či sa pustím aj do pokračovania tejto knihy. Keď som si však prečítala krátku ukážku a anotáciu knihy Postav hliadku, tak som sa rozhodla, že nie. Mala som totiž pocit, že by mi pokazila dobrý dojem a definitívne pochovala moju nádej v lepší svet, ktorú vo mne kniha Nezabíjajte vtáčika vyvolala. Nenechajte sa odradiť náročnejším štýlom, rozhodne to nie je ľahké čítanie. Tie krásne myšlienky a nádej, ktorú vo Vás tento príbeh rozdúcha za to určite stoja. Aj napriek tomu,o čom táto kniha je, tak človečina v tej najčistejšej podobe Vás miestami prevalcuje. Knihu hodnotím na 9/10*.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)