Získal si ma autor vďaka lokalpatriotizmu alebo ma jeho tvorba neočarila? Aneb moja cesta k tvorbe Romana Horňáka.

Síce som pôvodne nemala v pláne napísať samostatný príspevok, ale len krátke zhrnutie na stories, no nakoniec som sa rozhodla inak. Nechcela som sa onálepkovať dojmom poseru - hecli ma totiž zvedavci v správach. Možno si za to vyslúžim paradajky a zhnité vajko doprostred čela, no moje svedomie mi nedalo a tak sa podelím o moje dojmy z Anjelika - prvej knihy od Romana Horňáka, s ktorou som mala tú česť.

Autorovu tvorbu vidím pravidelne recenzovanú na FB i IG a nepamätám si zlé hodnotenie. Preto mi je ľúto, že sa k táboru nadšených čitateľov nepridám. Prinášam niekoľko svojich postrehov a nie, nemajte obavu, žeby som bola drzá a odporná. Budem len priama, úprimná a vyhnem sa aj vtípkom, nech konečne pôsobím seriózne 🙈 Snáď tým nikoho neurazím a jemnou kritikou naopak postrčím a pomôžem.

Ako plus hodnotím to, že po x milión kriminálkach z prostredia Bratislavy je tu konečne niekto, kto sa zakempoval na východ. Keď som naďabila na naše nárečie a svoju milovanú hrudu, tak mi podskočilo šerco, že konečne niekto, kto je verný východu. Autor čerpal inšpiráciu zo svojich skúseností, keď ešte pracoval na polícií, čo jeho sérií dodáva aj autenticitu a keďže som jedným očkom pozrela aj na anotácie iných častí série, tak originalita je tiež zaručená. Autor stavil i na krátke kapitoly, ktoré pri krimi majú zmysel - zdynamizujú dej.

Nakoľko ide o jednu z autorových prvých kníh, tak by som chápala aj neupratanosť. Čo ma však vyrušovalo bol chaos v postavách. Prezývky členov tímu ma mýlili a ani na konci knihy som nedokázala identifikovať, kto je kto. Hlbšia psychológia postáv a nejaké osobné "zázemie" mi tiež chýbalo. Aj napriek uisteniu, že knihy netreba čítať po poradí a že vám nemá čo ujsť s týmto tvrdením nesúhlasím. Absentovalo aspoň jemné načrtnutie či zhrnutie bez spoilerov, aby bol čitateľ v obraze, ak nečítal predchádzajúce časti série. Aj korektúre a celkovej úprave textu a dialógov sa mohlo venovať viac času. Text bol občas strohý, suchší a bez - ako to ja nazývam literárnych kudrliniek, ktoré dodávajú príbehu šťavu, tvár, tajomno a prebúdzajú u čitateľa zvedavosť. Narazila som aj na jednu nelogickú vsuvku - kto knihu čítal, tak len šepnem "kúsok látky na mieste činu". Ak som však niečo len zle pochopila, tak sa ospravedlňujem, je to dosť možné, lebo priznávam, že v pasáži odohrávajúcej sa v záhradkarsko-chatovej oblasti som sa strácala a nebavila ma. Rovnako na tom boli aj strety na policajnej stanici.

Autor vsadil na šok a krutosť pri popise zločinu. V mojom prípade to bolo kontraproduktívne... Viac by ma príbeh zaujal, ak by bol prepracovanejší komplexne - pri psychológií postáv, dialógoch a v zvratoch. Páchateľa som totiž odhalila veľmi skoro a už som len čakala na to, čo ho prezradí. Na tom zaobalení a tajomne by sa rozhodne ešte dalo popracovať a práve toto dať viac do popredia. 

Nakoľko som si nesadla so štýlom autora a nepočula som ani to čarovné "cink" pri postavách, tak nateraz si asi od jeho tvorby dám oddych. Nelámem nad ním palicu, možno mi len nesadol tento konkrétny príbeh a iné sú možno lepšie. Po naozaj pravidelných dávkach pozitívnych hodnotení som bola nabudená, no žiaľ, po dočítaní neprišla satisfakcia 😶Pochopiteľne beriem do úvahy i fakt, že šlo o jednu z autorových prvých kníh a že možno neskôr vychytal muchy, "vypísal sa" a štýlovo vykresal.

Ak ste autorove knihy čítali, tak prosím kľudne píšte svoje skúsenosti. Ak sú pozitívne, tak budem len rada, možno ma to presvedčí dať šancu jeho novšej tvorbe. Určite však nie tak skoro, lebo som mierne "prekriminálkovaná" a netúžim sa inšpirovať 😁 (hej, tu už vtipkujem 😆... možno 🧛‍♂️)