ZOO séria Františka Kozmona sa na sklonku roka rozrástla o nového člena. Autor po Srnke ostal v prostredí lesov, no tentokrát sa vyštveral do vyšších nadmorských výšok. Aj keď mi totemový, hlbší význam a habitat tohto zvieratka automaticky evokuje Tatry, tak nie, šlo o paštekársku verziu terénkozy - televíznu vežu Kamzík, ktorá bude v tejto časti zohrávať dôležitú úlohu.
Ako už všetci vieme, tak Marek Wolf je ako knižná postava môj liebling. Preto akékoľvek zmeny v jeho správaní beriem ťažko a neodpúšťam ich (hoci v reálnom živote by som na takého chlapa nehodila ani očko, nieto ešte rodidlá 😂🙈). Po Srnke bol zjavne Mareček na rekondičnej príprave alebo fakultatívnom výlete v Škandinávií, lebo jeho postava nabrala "smrad" hrdinov severských kriminálok. Jeho zmeny v správaní boli ako lavína šípok do môjho krehkého čitateľského srdiečka. Dospelo to až do takej šokantnej roviny, že mi dokonca začala chýbať postava Denisy. Áno, tá Denisa, z ktorej mi dosiaľ stále kypela žlč a oči sa mi pretáčali viac jak Kapitánove memorandové pero. Pre istotu si prežehlím ruky žehličkou a skontrolujem, či mi v lekárni vitamíny nevymenili za halucinogény 😁
Ako som aj v storíčkových výlevoch počas čítania Kamzíka podotkla, tak mi chýbala výraznejšia ženská postava v tom oceáne širokoplecích a šaržovaných pipíkov. V Kamzíkovi absentovala aj Petra, ktorá mi už k Wolfovi patrí ako Bonnie ku Clydeovi alebo Rómeo k Júlii. Príbehom prefrčala rýchlejšie jak Verstappen s popipreným zadkom. Trochu ženskej drámy, šarmu, nadhľadu, krehkosti a zároveň aj nejakej vnútornej stability mi v tejto testosterónovej clone chýbali a verím, že v ďalších častiach sa dočkám nejakého ženského elementu, ktorý príbeh pekne zamotá alebo príjemne dofarbí a ukrojí mu tak kilá z ťažkej prdelky. To je teda moja hrubá palacinka tohto príbehu, ktorú si dovolím Bossovi vyreklamovať a žiadať tenšiu s extra dávkou nutelly a nakrájaným banánikom pre blaženú satisfakciu 😁
Docupkajme však k príbehu. Marek sa ocitá na akejsi križovatke. Nielen tej profesnej, ale najmä osobnostnej. Jeho policajné zásady sa vytratili skoro ako prachy na druhú džuru tunela Branisko. Schválne píšem skoro, lebo ako Marekova fanúšička nechávam dvierka otvorené a verím v jeho nápravu. Inak mu zopsuté čakry prídem premastiť ja osobne a neúchylim sa len k trápnemu pohlavku, bacha na vec 💪😂 Michaela sa mu snažila byť oporou, no ak sa chlap zabetónuje, tak pomôže už len demolačná guľa alebo veritaserum, takže resultát je asi jasný. Líška naďalej pokračuje vo svojej nováčikovskej tupelkovosti a s Bernátom si zopakujete lekcie krčmových vybraných slov. Čo sa prípadu týka, tak ten sa dotkne Wolfovej citlivej strunky. Smerovanie k bielym golierom respektíve náznak, ktorý som vetrila už na začiatku ma nalákalo. Asi sa vekom menia moje krimi preferencie alebo hľadám v každej kriminálke politickú pečať domoviny 🙈
Obeťou zločinu sa stane Alexandra - predavačka v zaprdenom sídliskovom zlatníctve, ktoré vám aj google dosť neochotne ponúkne ako výsledok vyhľadávania. Zdanlivo jednoduchý prípad "neplánovanej" vraždy v dôsledku prepadu však po viacerých indíciách smeruje k niečomu hlbšiemu, zložitejšiemu a zhnitému... A nie, nie je to zabudnutý banán v kabelke obete. Naďabíte aj na učebnicový príklad zlatokopizmu - ale v takej prehistorickej, naivnej podobe kamarátskej tlačenky a nie v "premyslenej", hmatateľnej a modernejšej podobe produktu plastickej chirurgie, Nosferatu nechtov, inštitútu našuchoreného obočia a 8D mihalníc s mantrou ošiaľu za Puccim a Lujom Pytónom.
Ak to jednoducho zhrniem, lebo nechcem spoilovať, tak táto časť pre mňa vôbec nebola z hľadiska detektívneho pozadia sklamaním. Vyvrcholenie prípadu a jeho nitky mi prišli ako jedny z tých premyslenejších a z kategórie dosť možných scenárov i v reálnom svete zločinu. Chýbal mi však starý, dobrý Wolf a jeho chémia so Sivákovou, taká tá hravosť a vtip, ktoré pátranie vyšetrovateľov vždy jemne odľahčili. Práve v tejto - v poradí už ôsmej časti série mi chýbal aj ženský prvok, ktorý by tam tú bandu chlapov popreháňal ako frajerkin prvý perkelt. Som sama zo seba zhrozená, no Denisa sa v príbehu ohriala ešte menej než výplata na mojom účte a chýbala mi skoro rovnako 😱 Naďalej si stojím za svojim a oceňujem aj prirodzené dialógy, hoci pri Bernátovi som si už hovorila, že čo je veľa to je málo a že k sviatku by mu kolegovia mali podarovať Krátky slovník slovenského jazyka, výrobník cukrovej vaty, CD Mira Jaroša a dúhový pyžamový overal jednorožca. Skladba postáv pre mňa ostáva rovnako vítaná až na fakt, že mi v tejto časti chýbala akási ľahkosť a vzdušnosť, ktorá inokedy fungovala. No vzhľadom na posun postáv to asi k tomu smerovalo.
Za knihu ďakujem autorovi Frankiemu Kozmonovi a teším sa na ďalšiu časť, na ktorú som si už vyhradila na polici miesto (posunula som plyšáka od fraja, tak očakávam, že ďalšie zvieratko bude stáť za dlhé vysvetľovanie 😂). Vážim si prejavenú dôveru a jeho schopnosť absorbovať bez následkov a žalob na moju osobu tieto moje tliachaniny a ponosy hodné paňskeho dzecka 😅
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)