Ako už u mňa býva zvykom, tak v úvode mojich výlevov stále načrtnem svoju cestu k danej knihe. Tentokrát však nebudem otravná ako zelený pinďúr z reklamy a nebudem to tu ani do poslednej omrvinky rozoberať. Pri našich krimi autoroch má moja bilancia pracovný názov knižné inferno. Buď ma daný autor nadchne a privinie si ma ako anakonda svoju obeť alebo naopak - zlomí mi šerco a už sa k nemu nevrátim. Knihy od Barbory Bernátovej na mňa už dlhšie vyskakovali a tak som sa rozhodla jej dať šancu krátko po jednom knižnom sklamaní, o ktorom sa ešte rozpíšem zajtra. Napravilo mi Dievča v hmle chuť?
Priznávam, že v jeho dosahu by som sa bála pohybovať aj s horúcim trdelníkom. Tento chlap totiž pretiahol všetko, čo má prevádzkyschopnú dierku. Imaginárne som si pri čítaní zabetónovala aj tú svoju 😂🙊 Avšak nemajte strach nejde o skryté porno v písmenkách tváriace sa ako krimi. Krimi linka je dobre spracovaná a nudiť sa nebudete. Meizner mal aj svoju achillovku a to mu v mojich očiach trocha napravilo renomé, foajé i anšanté... Aj keď genitálny praclík, chvíľkový celibát či monogamia by mu len prospeli. Inak sa obávam, že sa z neho v ďalších častiach stane štamgast na infekčnom oddelení...
Vítam zmenu v podobe výraznej východniarskej stopy - ocitneme sa totiž v Košiciach a okolí a konečne sa tak odpútame od ďalekého západu. Smrad autentickosti dodal príbehu aj taký dedinsko-pseudosektársky poprašok, ktorý je v malých a bohom zabudnutých komunitách v prdeli, kde skôr naďabíte na dôkazy o neandrtálskej minulosti človeka ako na silný mobilný signál ešte stále dosť hmatateľný. Tým nechcem uraziť malé dediny, no ak si knihu prečítate, tak naďabíte na veľa zaujímavostí z koloritu drobných komunít - mamahotel & status maminkin maznáčik, starý vouchyl, olympiáda v krčme, zlato na ulici a hovno na polici, prvá lavička v kostole vs. farizejstvo, (ne)zabudnuté hriechy, verejné tajomstvá a staré lásky s pachuťou krivdy a odórom pomsty...
Vyšetrovanie prípadu vraždy Hany Richterovej privedie kriminalistov k spleti prepojení a záhad, ktoré sú komplikovanejšie než Andrejove výhovorky po strete so semafórom. Po nájdení denníka obete sa navyše Ema s Dávidom ocitajú pred obzvlášť citlivým a zároveň pikantným pozadím prípadu a podozrivých je viac než dosť. Ak ste citlivejšie povahy, tak vás hlavne zápisky z Haninho denníka vyvedú z miery. Priznávam, že aj mne bolo ťažko a nečítalo sa mi to dobre... Komunita plná špiny bola tiež bonusom - ulahodí hlavne tým, ktorí sa vyžívajú v príbehoch, čo nie sú skúpe na množstvo postáv a ich tajomstvá. Čas niekedy zahojí rany, no duša ostane roztrieštená a krivda bude roky bublať až kým to celé nevybuchne...
Autorkin štýl mi sadol a ani k príbehu nemám výrazné búú i keď šlo o jej prvotinu. Pohrala sa i s postavami, dejom, zápletkou i prostredím a ako celok to fungovalo. Postava Meiznera bola dostatočne výrazná, aj keď možno iritujúca a pre niektorých čitateľov bude asi klišoidne testosterónová, no do príbehu zapasovala. Snáď sa v ďalšej časti Ema dočká väčšieho priestoru - tam totiž šípim potenciál a nie je to len kvôli mojej feministickej úchylke. Páčilo sa mi aj prostredie východu a zaujímavý prípad - mierne korenistý, šokujúci, smutný a zároveň i s presahom do tráum z minulosti. Rozhodne som nebola sklamaná a teším sa na pokračovanie série. Druhá časť - Špina ma už čaká na poličke a určite sa do nej v krátkom čase začítam a zabezpečím si aj tretiu časť.
Za knihu ďakujem sebe a svojej polici, ktorá mi pri upratovaní jemne naznačila, že prišiel jej čas. Kniha mi totiž pri návrate na poličku pohladila gebuľu 🤣😁🤌🙈
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)