Zbierka retellingov gréckych mýtov má nový prírastok. Aký bol alebo mohol byť Medúzin príbeh?

Moderných retellingov gréckych bájí v poslednom čase pribúda ako húb po daždi. Niet sa čo čudovať, lebo obdobie gréckej antiky patrí k témam, ktoré sú u čitateľov veľmi obľúbené. A ak sa im dodá modernejší nádych, štipka sarkazmu, otvorenosť, za mak "fantasy" prvkov a celé sa to doklepne hĺbkou, psychológiou postáv či alternatívou prerozprávania mýtov, tak väčšina čitateľov zanietených do histórie neodolá. V prípade Medúzinho príbehu som i ja bola zvedavá na to, ako sa Natalie Haynes popasuje s postavou, ktorá nemá až takú dobrú povesť. 

Patrím do kategórie ľudí, ktorí pri vyslovení mena Medúza vidia automaticky postavičku z kultového filmu Súboj titanov z 80. rokov - s hadím účesom, plichtivým krokom a pohľadom, ktorý vás premení na kameň. Doslova. Privítala som teda, že sa našla odvážna žena, ktorá si Medúzu vzala na paškál a snažila sa prerozprávať jej príbeh - možno pravdivo, možno alternatívne. Už na začiatku knihy som vedela, že obraz Medúzy tu bude úplne iný. Autorka stavila na nehu, dušu a búranie predsudkov a mýtov. Bola Medúza naozaj hrozivou bytosťou právom nazývanou príšerou alebo to bola nevinná duša, ktorá sa stala hračkou v rukách ješitných, malicherných bohov?

Príbehom prefrčí celkom slušná fúra postáv. Nielen známi bohovia Olympu, ale aj mnohé mýtické tvory, hrdinovia z antických bájí, ale aj králi a ich potomkovia. Už tradične sa nám príbeh o Medúze spája s odvážnym Perseom, ktorý zlú Medúzu pripravil v krutom boji o hlavu a pomocou nej potom zachránil krásnu Andromedu pred pažravým Krakenom. Za celú túto ošemetnú situáciu mohla Andomedina matka Kassiopeia. Ako správny narcis sa dušovala, že je najkrajšia a urazila tak Nereidy, ktoré boh morí Poseidon nemienil ďalej počúvať a tak sa pyšnú a do seba zakukučkovanú kráľovnú rozhodol potrestať. Navyše sa do toho celého pridala vždy urazená Aténa, jej zášť voči Poseidonovi a nutná ukážka moci. Haynesová rozvinula tento príbeh a dala mu trochu inú podobu. Neromantizovala avantúry gréckych bohov, ale naopak ukázala na ich malichernosť a na to, ako z obete urobili vinníka. 

Autorka teda prináša iný pohľad na tieto udalosti. Aj samotná postava Persea si prešla riadnou prestavbou. Neočakávajte vymasteného fešáka s dokonale vytesanými svalmi, Einsteina s IQ 150 s očarujúcim zjavom a okrídleným koňom. Skôr očakávajte Kerema Bursina z Aliexpressu, s IQ slnečnicového semienka, šarmom Mr. Beana a odvahou veľkosti švábieho hovienka, čo sa vozí na starej embéčke. Naopak postava Medúzy prekvapila príjemne, hoci jej hĺbka sa mi zdala nedostatočná vzhľadom na fakt, že sa malo jednať hlavne o jej príbeh. Hoci bolo rozprávanie privátne zamerané na ňu, jej detstvo, život so sestrami Gorgonami a jej trest a koniec, tak časté prerušovanie a skákanie k iným postavám spôsobilo stratu dynamiky. 

Aj keď sa mi príbeh ako taký páčil, tak by som ho asi nezaradila medzi top príbehy v tomto "žánri" - aj naďalej u mňa totiž vyhráva Ariadna (a veľmi ma láka Kirké a Spev o Achillovi). Dialógy boli niekedy veľmi ploché, detinské a niektorí hrdinovia ako po pohladkaní kyjakom po hlave. Časté skákanie v deji ubralo vietor nosnej téme a niekedy pôsobilo viac ako vata než ako nutné dofarbenie a dotvorenie deja. Napriek tomu sa autorke podarilo do príbehu vtesnať vzrušenie, ženskosť, pudovosť a originalitu. Viac sa mi páčilo vykreslenie vzťahu sestier - Gorgón Steino, Euryale a najmladšej Medúzy. Veľmi fandím tomuto novému fenoménu - ženskému pohľadu na vec a práve táto sesterská a taká tá citlivá rýdzo-ženská pečať ma na Medúzinom príbehu očarila. Haynesová navyše veľmi prezieravo pracovala aj s postavami bohov. Nedala im nebeské pozlátko, ale poukázala na to, že aj oni mali svoje muchy. Humor, sarkazmus a tiež také tie klasické ľudské pocity, pudy a postoje im dodali ľudskú tvár. Poukázala aj na nálepkovanie - potvorka s hadmi hneď nemusí byť zlá bosorka a fešák so sympatickým rodokmeňom nemusí byť pompézny hrdina.

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran.