Ani sa to nezdá, ale prešiel už rok, čo vo vydavateľstve Tatran vyšla krásna knižka Kam chodia snehoví anjeli. Autorkou je Maggie O´Farrellová, ktorá je známa aj vďaka príbehu o Hamnetovi, ktorý si ukradol nejedno srdce. Anjeli neboli výnimkou. Prišli ku mne práve v preddušičkovom čase a aj vďaka nim som ešte s väčšou láskou spomínala na ľudí, ktorí tu už nie sú, ale bdejú nado mnou... Chlapec, ktorý stratil iskru bol síce o niečom inom, no autorka doňho rovnako vložila dnes veľmi potrebné esencie - nádej, hravosť a lásku ...
V prvom rade bol príbeh vďaka veľmi rozkošnej postavičke - malej Nuke veľmi hravý. Aj keď tu opäť bola tá pochmúrnejšia rovina príbehu - smútok chlapca, ktorý stratil iskru. Kubo a jeho sestrička Vierka sa museli presťahovať. Vierka sa so zmenou prostredia popasovala lepšie a po svojom - začala veriť na nuky - legendárne malé tvory, ktoré vraj kedysi žili na kopci, ktorý je blízko ich nového domova. Kubo však zmenu prostredia neznáša až tak dobre. Chýbajú mu zvuky a vône mesta, staré zvyky, no hlavne jeho kamaráti. Cíti sa sám a nedokáže sa sústrediť. V škole si tiež ešte len hľadá svoje miesto a ani učiteľ neprejavuje prílišnú trpezlivosť a láskavosť pri jeho adaptácii. Navyše ho sestrička Vierka neustále "otravuje" s príbehmi o nuke. Kubko však na existenciu týchto nezbedných potvoriek neverí. V kopčeku blízko jeho domčeka však v spleti tmavých chodbičiek spí malá, tmavá, chlpatá nuka a vycíti Kubkovu osamelosť. Na scénu prichádza toto nezbedné klbko a spoločne s ním aj séria čudesných udalostí a hlavne - huncútstiev. Nájde vďaka nuke Kubko stratenú iskru?
Text je aj v tomto prípade podfarbený krásnymi ilustráciami a navyše sa môžete pri čítaní aj zabaviť, ak rozlúštite tajné odkazy na niektorých stranách písaných v písme malej nuky. Kľúč na rozlúštenie tajného písma nájdete na posledných stránkach knihy a určite sa pri tom spolu s deťmi zabavíte a vrátite o pár rokov skôr - do čias, kedy ste aj vy boli dieťaťom a milovali ste hádanky a rébusy.
Nebudem klamať, ak napíšem, že postavička nuky si ma získala. Neviem prečo, no od malička som aj ja tvor podobný nuke (nielen kvôli elektrizujúcim, neposedným vláskom a ňuňu nôžkam) 😁 Akosi intuitívne vždy vycítim u iných úzkosť či smútok a stoj čo stoj sa snažím ich rozveseliť a nakopnúť, aby neklesali na duchu. Nuka bola teda svojím spôsobom tiež takou rozkošnejšou verziou terapeuta či bútľavej vŕby i keď možno sama pociťovala samotu. Nebudeme si klamať - niekedy aj drobné huncútstvo, nezbeda či prosté spravenie si srandy zo seba samého pomôže odohnať smutné chmáry a spraviť niekomu deň... Odporúča 5 z 5 samozvaných núk 👻💖
Za knihu v rámci spolupráce krásne ďakujem vydavateľstvu Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)