Hm, nebudem klamať, ale pri tejto knihe absolútne netuším, čo si o nej myslieť a ešte aj teraz sú moje dojmy zmiešané. Obálka je priam hypnotická - aj moje krstňa ju zhodnotilo ako "pekná ženská, ale prečo nemá hlavu? 😂". Až teraz som si všimla, že Mexická gotika si vyslúžila protichodné recenzie - buď nadšenie alebo rozpaky. Ani ja zatiaľ neviem, do ktorého tábora patrím. Či na ňu obetovať pestrofarebný ohňostroj chvály alebo jej nemilosrdne odťať hlavu... Rozoberiem ju teda do poslednej molekulky.
Noémi pochádza z bohatej rodiny. Jej neviazaný, prudko spoločenský život plný večierkov a flirtov naruší list. Zvláštny list, ktorý jej zo svojho nového domova poslala sesternica Catalina. Tá sa prednedávnom bleskurýchle vydala za záhadného, vibrujúco oslnivého muža Virgila. Jeho rodina bola dlhé roky mecenášom na tomto bohom zabudnutom pochmúrnom mieste zvanom Vysočina. Vďaka ťažbe striebra sa stali váženou rodinou. Celé toto pozlátko však naháňa hrôzu a zimomriavky. Kde sa to ocitla jej sesternica? Je Catalina iba vyčerpaná, nestihla sa aklimatizovať, je psychicky chorá alebo je za jej čudným správaním niečo oveľa komplikovanejšie a desivejšie? Dokáže jej Noémi pomôcť alebo aj ona podľahne?
Po prečítaní knihy musím len súhlasiť s názorom, ktorý som už kde tu zachytila, že prívlastok "mexická" je trochu klamlivý. Skôr som v tomto príbehu cítila jemný závan viktoriánskej doby a nehostinného vidieka kdesi v anglickej prdeli. Mala som pocit, že v knihe narazím skôr na Mr. Beana a One Direction než na Salmu Hayek alebo Carlosa Santanu. Žiadne pálivé tacos, fúzkatí Mariachis, ohnivá tequilla, pichľavá opuncia či nenásytná čivava. Atmosfére studeného psieho čumáku nahrávalo prostredie ako vystrihnuté z katalógu najhoršieho dovolenkového počasia. A samozrejme... Aj anglický cintorín za domom. Prechádzka medzi nebožtíkmi za svitu mesiaca a neoznačené náhrobky namiesto vkusnej predzáhradky s aksamietkami a rebarborou je istotne to, po čom baží nejedna romantická duša a správna gazdinka. S mojou predstavou Mexika, kde moja draculovská pokožka naberá odtieň grilujúceho sa kuriatka a kde mi miešajú drinky sporoodetí Juanovia táto daždivá, hmlistá morda ani za mak nekorešpondovala🙈
Hlavná hrdinka Noémi patrí presne k tým postavám, ktoré boli pre mňa uveriteľné. Nemala som dojem, že jej transformácia z vymetačky večierkov na záchrancu je silená a umelá. Už od začiatku ju autorka vykreslila ako inteligentnú, rozhľadenú a šarmantnú ženskú, ktorú len tak niekto neo... kabáti. Ehm, niekoho mi to pripomína 😆❤🙈🌷🌻 A samozrejme aj ako ženskú, o ktorú zavadí nejedno mužské oko. Ak by bola súčasnou hrdinkou, tak by určite valcovala móla Victoria´s Secret alebo by sa vyhrievala po boku niektorého známeho hokejistu... Ok, už sa mi prestala páčiť 🤣😂
Autorkin popisný štýl sa mi veľmi pozdával a vtiahol ma do deja. Dodal príbehu šmrnc a bol najsvetlejším momentom knihy. Práve to a aj moja zvedavosť boli lepidlom pri jej čítaní a prevracaní stránok. Nevyhľadávam horory a dodnes som sa nezbavila posratosti a nielen že ich nečítam, ale ich ani nepozerám. Kniha ma však lákala aj keď to bol skok mimo mojej komfortnej zóny. Môj posledný pokus s horormi dopadol tak, že som ešte mesiac chodila v noci na wcko s baterkou, doprovodom alebo som sa modlila, nech si môj mechúr spraví uzlík. Zhoda náhod, ale dej mnou nedopozeraného hororu a táto kniha sa vo veľa veciach podobali. Nepamätám si názov, no viem, že išlo o 2 dielny horor a že ústredným motívom bol dom, v ktorom boli v stenách "pochované" mŕtvolky a že hlavný hrdina trpel zvláštnymi víziami či snami a že našiel na povale krabičku s usušenými očnými viečkami a fotkami z pohrebov. Mimochodom, fotky z pohrebov som pred časom pri upratovaní našla aj ja a mám dojem, že z tejto traumy ma už nedostane nikto. Ani klepkajúce hlavolamy, psychológ zvodne obhrýzajúci ceruzku a ani ležanie na pohovke a počítanie škár a pavúkov na strope v ordinácií.
Bolo to zvláštne a psychadelické, to áno. Večné popisy plesne, hniloby, žlče, bzučania mi hororovú atmosféru navodili, no čosi tomu chýbalo. Mala som pocit, že ma čochvíla niektorá z máp na stene znásilní cez písmenká... Čakala som niečo viac racionálne, čo by som si vedela nejako podložiť. Toto však bolo viac uletené, nadprirodzené a ducharinou napáchnuté. Oddnes sa na mapy na stenách budem pozerať s rešpektom a dávam si detoxikačnú minimálne mesačnú kúru od húb a plesnivého syra. Čo sa týka zvláštnych snov, tak v tomto smere hlavným hrdinkám dýcham na krk a s prstom v zadku im konkurujem, amatérkam. Netreba mi ani schátraný, smradľavý dom v mexickej chudobine ježišovej, zombie služobníctvo a príbuzenstvo s kontúrami rodiny Addamsovcov. Stačí, ak pred spaním zjem uhorky, chrumky alebo grepy a psychosny sú na svete... Naposledy sa mi snívalo s bielym hadom. Vraj to znamená, že vyhrám Lotto 😆😆😆 a poté si vás koupím...všecky 😆
Čo sa týka ostatných postáv, tak ďakujem pekne, no tie by som ozaj nechcela stretnúť ani v zlom sne. Démonický Virgil bol akýmsi nevydareným prototypom nabijaka z hociktorej erotickej novely. Nepríjemný ako škrabenie nechtov po tabuli, avšak presne ten typ, po ktorom ženy túžia, keď im mozog zahatia mračná, no podbruško už vytáča 150. Mimo mňa, lebo koňa nemal a ani bradu a meter 90. Popisy dúhovky starého pána Howarda by vzrušili nejedného oduševneného oftalmológa. Jeho ostatné popisy som ani nemusela extra nasávať, lebo na jemu podobných tokajúcich seladónov, ich úlisné narážky a lepkavé paprče som ako magnet. Florence - Virgilova teta bola tým typom ženy, ktorej prítomnosť vás teší asi tak ako trieska v zadku, nedoplatok na elektrine alebo měsíčky v svadobný deň. Iba Francis, jej syn bol svetlom v tme a asi jediným členom rodiny, z ktorého nebudete pretáčať buľvami, láskať záchodovú misu a túžiť po dekontaminačnej sprche svätenou vodou.
A teraz k tomu, čo ma najviac mátalo. Na jednej strane ma táto kniha prišpendlila a bola som nažhavená jak babka s karafiátom na MDŽ, čo bude ďalej. Všetkému nahrával aj štýl autorky, ktorým príbeh vyčančala a vyrozmaznávala. Avšak potom, čo už príbeh začínal ulietať do roviny iracionality a fantasmagórie už môj mozog vypínal a ududrane podal demisiu. Takže v konečnom dôsledku remíza... So záverom si mohla dať autorka tiež trocha viac námahy a pridať zopár strán. Ak som správne zachytila, tak tento horor by mal mať aj čoskoro seriálovú podobu. Radšej si ho nepozriem, lebo by ma v snoch už asi nestrašili len biele hady, ale aj hovoriaca pleseň a iné lakocinky. Mexickú gotiku hodnotím na 3,5/5⭐. Príbeh mal isté trhliny, zavádzajúci názov a prehané iracio, no na strane druhej bol vďaka sympatickej hlavnej hrdinke a bravúrnym popisom prostredia veľmi čtivým kúskom.
Za knihu v rámci spolupráce krásne ďakujem vydavateľstvu Grada.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)