V pokročilom štádiu. O stereotypoch, ktoré nás ubíjajú

Aj keď nepochádzam z lekárskej rodiny a väčšiny doktorov sa bojím jak politik finančnej kontroly a odpočúvacích prístrojov v hlave mŕtveho jeleňa, tak romány z lekárskeho prostredia alebo pikošky z medicíny si prečítam vždy rada. A to i napriek tomu, že som jemne líznutý hypochonder. Pri románe V pokročilom štádiu som neváhala a výskala som ako dieťa, čo stúpilo na lego 😁 

Minulý rok v čase celoslovenského hromadného špárania v nose, keď Rišo ešte stihol nakúpiť testy sa ku mne dostala kniha Bude to bolieť. Išlo o zápisky lekára, ktoré boli miestami vtipné, miestami suché, ale za to celkom hodnoverne vykreslili nás ľudí a naše pocity, keď sa už nedokážeme vykurírovať sami a potrebujeme navštíviť lekára. Netrpím syndrómom bieleho plášťa, no ak to mám zovšeobecniť, tak strach mám len z lekárov, ktorí sa radi dobíjajú k mojim dierkam 🤣😳 Myslím, že moje tunely sú vďačné, ak na svojom konci nevidia Persilom vytuningovaný biely plášť žiariaci jak Puskailerove zuby so stetoskopom namiesto náhrdelníka. Nechajme však moje depresie a traumy zožierať moje vnútro a prejdime k mojim dojmom z tejto knihy. 

Upozornenie. Nečakajte "herbár divných pacientov" plný vtipných zážitkov či situácií, ktoré vám pošteklia kútiky a roztancujú faldy na bruchu. Hlavná hrdinka nám síce pár takýchto zážitkov predostrie s dávkou sarkazmu a suchšieho humoru, no príbeh je o inom. Tak trocha odráža ľudskú rôznorodosť, večný nepokoj, stereotyp a aj hľadanie seba samého. 

Manželstvo (alebo dlhodobé spolužitie). Inštitúcia, ktorá si vyžaduje množstvo tolerancie, lásky a rešpektu. Rokmi sa vzťah môže utužovať, stmeľovať a harmonizovať, ale aj pomaly rozvracať či utŕžiť nejaké tie štrbinky a pravé háky. Naša hlavná hrdinka - všeobecná lekárka Elin sa ocitla v takom zvláštnom Griswoldovskom kruháči. Ak sa začítate viac, tak možno sa v jej rozpoložení aj nájdete. Jej manželstvo dospelo do štádia, kedy vedľa seba žili dvaja cudzí ľudia. Ľudia, ktorí už len ťažko hľadali akýkoľvek prienik. Ona nachádzala pokoj a vypnutie rozvalená na gauči pri seriáloch a hektolitroch vína a jej manžel Aksel v srdci prírody s lyžami na nohách. Hádka? Ani náhodou. Rozhovor? Kdeže! A tak na dvere zaklopkala teta nevera. 

Priznávam, že túto knihu som čítala na moje pomery celkom dlhý čas. Vo väčšine takýchto prípadov sa ku knihe nútim a preto ju čítam dlhšie alebo je za tým nedostatok času na čítanie. V mojom prípade to bolo to druhé v kombinácií so štýlom, akým je kniha napísaná. Treba sa ňou trošku prehrýzť. Sarkazmus a humor v nej použitý nemusí každému sedieť. V predvianočnom období, kedy už na mňa aj tak sadla depka to asi nebol ten naj výber. Ale na druhej strane mi mnoho situácií v knihe prišlo povedomých a suchý škandinávsky humor som si tentokrát celkom užívala. Schválne píšem tentokrát, lebo pri knihe Antiturista som si s ním nepotykala a trpela som jak pri extrakcii osmičky. Autorka však text oživila úvahami hlavnej hrdinky, rozpravami jej imaginárneho priateľa Toreho - kostry v jej ordinácií a naservírovala aj zopár etudiek s pacientmi, ktorí doktorku navštívili. Ozaj platí, že každý lekár musí byť aj psychológ (miestami až psychiater). Na niektorých týchto prípadoch sa pekne vykryštalizovalo to, akí sme my ľudia zvláštni, iní a zároveň rovnakí. A hej, ak ste škodoradostný hajzlík, tak si aj prídete na svoje.

Odporúčam čítať túto knihu v období, keď dokážete ozaj vypnúť. Na jednej strane má v sebe myšlienku dávkovanú so sarkazmom, no na strane druhej je aj úderná. Čiže, ak sa práve nachádzate v období, keď vám vadí aj to, že iný človek hlasno dýcha a vaše oči robia často premety (tak tomu bolo v mojom prípade), tak si ju radšej odložte na neskôr. Takým láskavejším štýlom a občas aj celkom priamo a bez príkras nám ukazuje, kým sme, s čím bojujeme a kam nás naše rozhodnutia a túžby môžu zaviezť. Či sa dokážeme uspokojiť a nechať život taký aký je, hoci nás už nudí a nenapĺňa alebo spraviť razantný krok a zmeniť ho na taký, po akom túžime či sa vrhnúť sa bez rozmyslu do niečoho, čo bude buď hop alebo trop.

Zhrniem to. Táto kniha je akousi sondou do života jednej lekárky, ktorá sa ocitla na rázcestí a nechala sa životom unášať. Mimochodom, od veci ako vždy, ale závidela som hlavnej hrdinke pohár vo veľkosti akvária - keď budem veľká, tiež si taký kúpim 😂 Aj keď som v mnohých situáciách nesúhlasila a škúlila po hasiacom prístroji na uhasenie jej zapaľujúcich sa lýtok, tak som si nakoniec povedala - kto som, aby som ju súdila. A práve to považujem za jednu z myšlienok, ktoré táto kniha priniesla. Nesúdiť, ak nechceš byť súdený. Život je aj o tom. Nielen o radosti a naoko dokonalosti, ale aj o pádoch, prehrách, zlých rozhodnutiach, riskovaní... O žití a nie o prežívaní. Je to taký zvláštny guľáš a všechochuť a je na nás, akými ingredienciami ho vyšperkujeme alebo akými ho naopak domrvíme. Cítim sa síce ako nepodarený motivačný rečník, ale všetko, čo nás v živote postretne nás formuje. Je len v našich rukách, čo si z každej skúsenosti vezmeme. Knihu hodnotím na 4.5/5⭐.