Kniha stratených mien. Falšovanie, ktoré zachránilo mnoho životov.

Posledné mesiace som veľmi nečítala knihy, ktorých dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny. Asi by som ich spočítala na prstoch jednej ruky. Žiadali sa mi iné žánre a témy. No po dlhšej odmlke som sa k jednému takému príbehu znova dostala. Tentokrát to bola Kniha stratených mien od Kristin Harmelovej. 

Aj napriek tomu, že autorka má na konte už viacero kníh, tak táto bola z jej repertoáru moja prvá prečítaná. V epilógu predstavila aj svoje ostatné "knižné deti" a tiež ozrejmila svoje pohnútky k tomu, aby napísala práve túto konkrétnu.

Nosnou témou knihy je falšovanie dokumentov v období druhej svetovej vojny vo Francúzsku. Falošná identita mala mnohým pomôcť pri úteku z okupovanej krajiny, kde boli prenasledovaní a v ohrození života. Cieľom utečencov boli hlavne neutrálne krajiny v susedstve, najmä Švajčiarsko, ale aj vzdialenejšie škandinávske krajiny. Príbeh má na začiatku kostrbatý a ťahavý rozbeh. Všetko sa však zmení vtedy, keď hlavna hrdinka príbehu Eva spolu s matkou uteká z Paríža s narýchlo sfalšovanými dokladmi a úkryt hľadá vo francúzskej nenápadnej dedine dovtedy ďaleko od okupačnej zóny. 

V tejto zastrčenej dedinke mimo zorného poľa nacistov sa stane členkou falšovateľskej bunky. Vďaka svojmu talentu zachráni mnoho ľudských životov - vojakov, členov odboja i nevinné deti, ktoré ledva utiekli z pazúrov smrti a pred deportáciami do koncentračných táborov, kde ich čakala istá smrť.

Najviac irutujúcou postavou bola pre mňa už od začiatku Evina mama Faiga, ktorá ma v istých momentoch vykrúcala do vývrtky... Hoci chápem, čo s človekom spraví neistota, strach a hlavne smútok a bolesť. Pre mňa najzaujímavejšou postavou bol jednoznačne Rémy - tak trochu rebel a na prvý pohľad nafúkanec, ktorý potrebuje schladiť ego, no pod maskou drsniaka sa ukrývalo dobré srdce a odhodlanie položiť svoj život za dobrú vec. Ach, moje romantické šerco plápolalo. A vďaka mojej predstavivosti dostal aj konkrétnu tvár (Tom Hardy, ale netuším prečo 🤔😌).

Autorka v príbehu poukázala na mnoho skutočností, ktoré sú často v príbehoch tohto typu opomínané - najmä na fakt, že aj jednotlivec je dôležitý a že nie každý Nemec bol automaticky ten zlý a nacista... Krásne ukázala aj to, čo nám chýba aj v týchto časoch - potreba spájať sa a nie rozdeľovať. Vždy by sme mali hľadať spojítka a možnosti a nie rozdiely a výhovorky či "dôvody". Hoci sa hovorí, že jedna lastovička leto nerobí, tak ja si dovolím nesúhlasiť. Aj jednotlivec toho dokáže veľa a sklopiť uši nie je riešenie.

V príbehu sa mieša historická linka so súčasnou (rok 2005). Našťastie však historická linka dostala oveľa väčší priestor. Nás knihomoľov dozaista poteší aj fakt, že v príbehu bola zvečnená aj láska ku knihám. Hlavná hrdinka totiž pracovala v knižnici a mala ku knihám veľmi vrúcny vzťah. V príbehu som síce narazila na mnoho predvídateľných pasáži, no nepokazilo mi to dobrý dojem. Dozvedela som sa veľa o falšovateľoch a ich neprehliadnuteľnej, častokrát mravenčej, vyčerpávajúcej a nebezpečnej úlohe v časoch vojny. Zaslúžili sa o záchranu tisísok životov a mnohokrát im dali druhú šancu na život. Eva však túžila, aby identita najmä zachránených detí neostala zamlčaná a aby mali po vojne šancu nájsť svojich rodičov a nezabudli na svoje korene a skutočnú identitu. Vďaka Rémymu našla spôsob, ako ich minulosť a meno zachovať. Slúžila im na to Kniha stratených mien a sofistikované kódovanie, aby sa tieto informácie nedostali do nesprávnych rúk. 

Nechýba ani romantická linka, poukázanie na dôležitosť spolupatričnosti a ľudskej pomoci, ale tiež zrada, nebezpečenstvo, bolesť zo straty... Všetko, čo sa v príbehoch, ktoré poznačila vojna priam žiada. Príbeh je inšpirovaný skutočnosťou, aj keď viaceré postavy boli vymyslené a takpovediac namixované a stvorené do jedného okulahodiaceho celku. 

Tento príbeh určite ostane ešte dlho v mojich myšlienkach. Práve tie krásne pripomenutia toho, čo je dôležité boli pre mňa tou najkrajšou farbičkou, ktorá dodala tomuto príbehu odohravajúcemu sa v ťažkých časoch svetlejšiu farbu a štipku nádeje. Musím pochváliť aj preklad a kvetnatý štýl autorky, ktoré naozaj presvedčivo vykreslili atmosféru doby a podpísali sa aj pod hodnoverný opis charakterov. Tento príbeh určite radím k tým lepším, prepracovanejším a citlivejším, čo sa tejto tématiky a žánru týka. Narazila som len naozaj zopár chybičiek krásy - miernu predvídateľnosť v niektorých častiach príbehu. Každopádne však vo mne táto kniha zanechala silnú emóciu a posledné strany boli naozaj srdcervúce i napínavé zároveň. Knihu hodnotím na 4.5/5⭐. 

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Fortuna Libri.