Aj keď ťa život zlomí, nezabúdaj byť človekom. Krásna spoveď Eddieho Jaku nasiaknutá úžasnými myšlienkami o sile ľudskosti

*knihu som mala požičanú z knižnice, preto je na fotke bez prebalu*

Človečina. Týmto jedným slovom by som definovala knihu Najšťastnejší človek na zemi. Skutočných príbehov o holokauste je ozaj veľa. Máloktorá však vo mne zanechala po prečítaní také pocity. Stislo mi srdce, to áno, no zároveň som po jej prečítaní mala taký hrejivý pocit na duši. Nie ťažobu a ani hnev či zlosť. 

Príbeh Eddieho nie je len výpoveďou. Je zároveň aj oslavou života. Jeho druhej šance na život. Ide o obsahovo celkom útlu knižku, no krásnymi myšlienkami a dobrom je doslova nasiaknutá každá jedna stránka. Už v úvodných kapitolách som vedela, že táto knižka sa mi vryje do duše. Navyše je napísaná štýlom, ktorý asi ulahodí každému čitateľovi. Svoj životný príbeh dávkuje postupne, nenútene, bez pátosu, umelého sentimentu a s obrovskou pokorou. 

Mimo kníh. No zároveň o knihách. A ľuďoch...

Nechcem víriť vody bookstagramové ani akokoľvek inak niekoho osočovať či rozdúchavať vášne a otvárať pandorinu skrinku s ďalšími kauzami a drámami. Nie, ani si nelížem vlastné rany či zlomené ego... Alebo možno aj hej, lebo som začala byť na staré kolená urážlivá netýkavka 🤔😀

Pred pár dňami som u seba na stories otvorila tému "Literárny snobizmus". Nijak som tento pojem nechcela škatuľkovať. Zaujímal ma aj iný pohľad na tento "nešvár" a či ste sa už s týmto "pojmom" stretli alebo ako ho chápete. Alebo či ste narazili na echt literárneho snoba. 

Dostala som naozaj zaujímavé odpovede. Viacerí ste tento pojem chápali rovnako ako ja. Iní ste pridali aj rozdielny pohľad. Niektorí ste sa dokonca sami nazvali snobmi (btw. každý z nás je svojim spôsobom snob, ale nie každý je aj rypák). Každopádne si myslím, že sme sa zhodli v tom najpodstatnejšom.

Prídete na to, ktorá z dvoch sestier je tá dobrá a ktorá tá zlá?

❓ Máte súrodencov ❓

Rodinné vzťahy sú občas ako jazda na húsenkovej dráhe. Preto sa ani nečudujem, že sú častým námetom psychologických drám. Autori sa na nich môžu dokonale vyšantiť, pokiaľ nedomrvia psychologickú stránku príbehu a frcnú do deja čosi originálne a neokukané. Prednedávnom som čítala Druhú tvár, ktorá ma doslova prevalcovala. Preto, keď som v edičáku Tatranu videla znova rodinnú psychodrámu - tentokrát Dobrú sestrú, tak som hneď vedela, že toto si musím prečítať. 

O antických hrdinoch tak trochu inak. S dávkou suchého humoru od Stephena Frya.

Už ako malý prcek som bola očarená gréckymi mýtmi. Dodnes mám na polici preslávenú knihu od Petišku a aj napriek tomu, že bola xkrát čítaná, tak vyzerá ako nová. Práve táto kniha bola jednou z tých, ktoré vo mne rozdúchali lásku k čítaniu... a zároveň mi aj zidealizovali symbol mužnosti na tzv. muža jednorožca alebo iného mýtického tvora, ktorého existencia je asi taká tutovka jak moja výhra v Euromiliónoch. #foreveraloneandalwayspoor

Aj keď sú Hrdinovia vlastne pokračovaním Mýtov, tak ich nemusíte čítať po poradí. V jednotlivých kapitolách sú síce dosť časté odvolávky práve na stránky v Mýtoch, ale nemám dojem, že by mi tým niečo ušlo. Mýty som si nakoniec dopriala ako posledný vianočný darček a čakajú ma na poličke. Zvolila som teda opačné poradie, no necítim, že by to bola osudová chyba.

O Kukolke, ktorá láme duše a srdcia. Emočná nálož o zneužívaní od Lany Lux.

Odkedy som prečítala *Pomaľované vtáča, tak sa oblúkom vyhýbam knihám, kde je v anotácií čo i len zmienka o násilí na deťoch a sexuálnom násilí na ženách. Kukolka od Lany Lux ma však natoľko zaujala, že som sa nakoniec nechala zlomiť... a nakoniec sa vo mne naozaj aj niečo zlomilo... Moje srdce. Na milión drobných kúskov. 

Encyklopédia pre morbiďákov. Dym v očiach a iné lekcie z krematória.

Premýšľali ste niekedy o smrti? O tom, čo sa stane s vašim telom, keď duša odíde na večnosť? Nebavíme sa teraz o tom, či vás budú v pekle chlpatí, pupkatí čerti grilovať a obtáčať ako kuriatko a rytmicky pichať s nažhavenými vidlami do zadku alebo či vás budú pred nebeskou bránou vítať neperoxidovoblonďatí anjeli za zvuku Bohemian Rhapsody a nosiť na bidielku ako rímskeho cisára s welcome drinkom v cene... Nie, skôr mám na mysli to, čo sa stane s vašim telom...

Kilo - skvelá reportáž Tobyho Musea. O Kolumbii zdecimovanej kokaínovými kartelmi.

Však sa vám pri Kolumbii vynorí v hlave automaticky asociácia súvisiaca s kokaínom? Pablo Escobar, kolumbijská kravata, koka či zadržaní pašeráci s rukami za hlavou... Ak sa vám v hlave premietli vlniace sa boky Shakiry, kľučky Jamesa Rodrígueza či Nairo Quintana upaľujúci na bicykli (mimochodom, tipovala som mu o 10 rokov viac a on je odo mňa len o rok starší? 😳), tak potom klobúk dole, ste nepoškvrnená duša. Kniha Kilo vyšla v slovenskom preklade pred pár mesiacmi pod hlavičkou vydavateľstva Aktuell. Jej ústrednou témou je práve kokaínový priemysel a jeho dopad na Kolumbiu. Som rada, že mojou prvou prečítanou knihou v tomto roku bola práve táto reportáž z pera Tobyho Musea. 

Kolumbia. Divoká latinskoamerická krajina, ktorá už desaťročia krváca a nedokáže sa vymaniť z pazúrov narkopriemyslu. Jedna nenápadná rastlinka je ukážkou toho, ako dokáže ľudská chamtivosť a nenažranosť zahrdúsiť normálnu šancu na slušný život. Autor sa na túto tému pozrel komplexne, no zároveň nám poskytol pohľady viacerých aktérov, ktorých táto nikdy nekončiaca drogová vojna ovplyvnila. Nekĺzal po povrchu. Nebál sa zaťat do živého a ukázať život v Kolumbii taký, aký je. Pestovatelia, zberači, pracovníci v laboratóriu, díleri, prevádzači, súkromné očká, nájomní vrahovia, narkobaróni, gangy, členovia gerily, prostitútky i ľudia stojaci na druhej strane barikády - policajti, vyšetrovatelia, colníci, členovia pobrežnej stráže i obyčajní ľudia... Toby Muse vytvoril naozaj kvalitnú reportážnu knihu a je škoda, že sa tu objavuje tak málo. Určite si zaslúži viac pozornosti. 

Unikla sériovému vrahovi, no ten sa po ňu vracia... Šifra

Knihu Šifra som v poslednom čase videla na mnohých bookstagramoch. Keďže ide o krimi a kniha zožala vcelku pozitívne reakcie, tak som bola veľmi rada, že som mala možnosť si ju vďaka Grade prečítať. 

Nerada načínam nové knižné série. Na knižnom trhu je ich už slušné množstvo. Bolo mi však šum a fuk, že sa znova budem musieť brodiť príbehom plným nových postáv a ich prepojení. Dôležité bolo, že ma príbeh na základe anotácie zaujal. Tie z prostredia FBI mám obzvlášť rada, lebo prinášajú zaujímavý pohľad na vyšetrovacie praktiky za Veľkou mlákou, ktoré k nám ešte nedovanuli. Ak si odmyslím to skorovšadeprítomné americké pozlátko a schopnosť všetkých dokatovať a tak zachrániť svet, tak to väčšinou vždy stojí za to, dozvedieť sa niečo nové, prevratné a šokujúce na poli kriminalistiky.