*knihu som mala požičanú z knižnice, preto je na fotke bez prebalu*
Človečina. Týmto jedným slovom by som definovala knihu Najšťastnejší človek na zemi. Skutočných príbehov o holokauste je ozaj veľa. Máloktorá však vo mne zanechala po prečítaní také pocity. Stislo mi srdce, to áno, no zároveň som po jej prečítaní mala taký hrejivý pocit na duši. Nie ťažobu a ani hnev či zlosť.
Príbeh Eddieho nie je len výpoveďou. Je zároveň aj oslavou života. Jeho druhej šance na život. Ide o obsahovo celkom útlu knižku, no krásnymi myšlienkami a dobrom je doslova nasiaknutá každá jedna stránka. Už v úvodných kapitolách som vedela, že táto knižka sa mi vryje do duše. Navyše je napísaná štýlom, ktorý asi ulahodí každému čitateľovi. Svoj životný príbeh dávkuje postupne, nenútene, bez pátosu, umelého sentimentu a s obrovskou pokorou.
Eddie bol hrdý Nemec. Až potom Žid. Miloval Lipsko a prežil krásne detstvo v kruhu mnohopočetnej rodiny. Nemecko však v čase jeho dospievania dostihla takpovediac krivda z minulosti. Porazení nechceli byť porazenými. A tak sa na scénu dostáva antisemitizmus, nenávisť, podozrievanie, pomstychtivosť, chorý chtíč a túžba po moci. Všetko to, čo bolo Eddimu ako človeku úplne cudzie. No Hitlerovi a jeho prívržencom žiaľ nie. V trinástich rokoch ho otec nedobrovoľne poslal ďaleko od domova. S falošnými dokladmi s cieľom získať vzdelanie. Nakoniec sa tento krok ukázal ako rozhodujúci. Otcov inštinkt neklamal a týmto ťažkým rozhodnutím mu dal druhýkrát život.
Práve ľudskosť bola tým, čo ma na príbehu najviac uchvátilo. Eddie zobral všetky tie negatívne spomienky zo svojho života úplne z iného konca. Nenaservíroval čitateľovi srdcervúci príbeh plný beznádeje, utrpenia, sebaľútosti a obviňovania. Vybral si inú cestu. Z jeho slov a hlavne z toho odkazu o človečenstve a posolstve o kráse života sálala láska. A tým si úplne získal moje srdce. Aj jeho otec bol obdivuhodný človek. To, čo mu odmalička vštepoval boli úchvatné a hodnotné myšlienky, ktoré ho vyformovali do tak nádherného človeka. Sila priateľstva, láska k blížnemu, vďačnosť, obetavosť i obrovská chuť žiť a doslova užívať si život so všetkým, čo k nemu patrí... Neviem, či som vôbec niekedy čítala tak dušilahodiacu knihu o holokauste. Tým nechcem zľahčovať, no to, ako sa na svoj život Eddie pozrel si zaslúži pozornosť, obdiv a doslova nákazu vôľou žiť.
Už v úvode ma veľmi dojali slová o tom, aké dôležité je vedieť sa podeliť. A aj to, že sa netreba nechať zlomiť. Eddie si vyčítal len dve veci - že svojim blízkym málo hovoril o tom, že ich má rád a akí sú preňho dôležití a že o tom, čím si prešiel začal hovoriť neskoro. Mal totiž dojem, že dlhé mlčanie spôsobilo, že dôkazy o holokauste, odkaz do budúcna a ponaučenie neprešli na celú jednu generáciu. Že možno aj preto teraz vidíme iskierky vášní, ktoré môžu znova rozdúchať ten nebezpečný požiar. Že mnohí popierajú holokaust... Nikdy nie je neskoro. Ešte stále je čas na to, aby mladšia generácia nezaváhala a pokúsila sa o nápravu. Aj keď ju to bude stáť veľa síl...
Táto kniha sa ku mne naozaj dostala náhodou. Keď som uvidela, že je v knižnici dostupná, tak som neváhala. A dobre som spravila. Občas je to zvláštna súhra okolností, ale prišla ku mne v tom najvhodnejšom čase. Keď som znova klesala na duchu a neverila si. Keď som pochybovala o tom, že dobro ešte vôbec existuje. A ono existuje, len ho niekedy nevidíme, nechceme vidieť, prehliadame alebo ho ani my sami nedávame najavo zo strachu, že niekto dobro, šľachetnosť a úprimnosť pochopí ako slabosť. Vždy to vravím - je lepšie okolo seba šíriť dobrú náladu a nebáť sa ukázať, že sme ľuďmi. Nie sme stroje. Máme city. Tak sa ich nebojme prejaviť a ukážme dobro, ktoré sa v nás skrýva. Aj maličkosti robia veľa. Negativizmus nikdy neprinesie niečo dobré. Ani satisfakciu ani radosť. Iba prázdnotu.
Myslím, že hodnotiť túto knihu hviezdičkami ani nemusím. Sama som si mnohé uvedomila. Bolo by naozaj úžasné, ak by si Eddieho myšlienky našli cestu k viacerým čitateľom. Aby sme nezabudli, že cítime, žijeme a milujeme... ❤
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)