Ako mamutí holub Ernest našiel svoj domov

V každom z nás drieme dieťa. Aj keď údaj v občianskom hovorí niečo iné, tak márne - duša nepozná vek a nemá limity. Hoci mám 30, tak moja domáca knižnica má jednu policu vyhradenú práve na to, čo ma vždy dokáže zohriať pri srdci - rozprávky.  Prostredníctvom nich sa rada vraciam do čias, kedy som nepoznala stres, zhon či problémy - do čias, kedy mi po rozume behali huncútstva, kedy som sa bláznila na ulici, obliekala barbiny, máčala zošit slzami, lebo som nevedela krásne napísať "s" a "z", utekala so susedom pred jaštericami a bez pudu sebazáchovy sa púšťala na bicykli či sánkach z kopca 🙃 Do najkrajšieho obdobia môjho života - keď som bola dieťaťom. Malou, ukecanou copatou Táničkou bez predných zubov v tričku s DiCapriom, s modrinami na kolenách, večne obklopenou mačkami i psíkmi, s magnetofónom, kde fičala Miška Pašteková a s plagátmi Luneticu na stene 😁🙈 (zlaté 90. roky ❤)

Sú detské knihy, ktoré si odkladám. Doslova. Na horšie časy a možno i pre ďalšie generácie. Jednou z nich bola aj kniha Bláznivé dobrodružstvá holuba Ernesta. Našla si ku mne cestu v správnom čase. 

Už prvé kapitoly ma dojali. Krásna zhoda náhod, ale aj autor tejto knihy - Tomáš Krištof pochádza z Giraltoviec (dúfam, že som pochopila správne). Presne ako môj nebohý dedko. Preto som sa mysľou živo preniesla do čias, kedy sme chodili na návštevu k otcovmu strýkovi Ondrejovi a strynej Milke a ako som sa tešila, že sa pohúpem na ich hojdacom kresle. Dokonca sme mali poradovník, kedy sa kto pohojdá. To kreslo máme dnes u našich ako takú milú spomienku na nich. Najkrajšie dedičstvo je vždy to, ktoré vo vás vyvolá krásnu asociáciu a ktoré má citovú a nie peňažnú hodnotu. Pre niekoho možno také blbosti, ale "Gitarovce" jednoducho už ostanú aj v mojom srdci. Ako mi bolo zle na serpentínach, ako som sa tešila, že vidím sochu leva a ako nám oco zakaždým doplnil arzenál akváriových rybičiek s "úlovkom" z tamojšej akvaristiky a ako som sa potom cestou späť modlila, aby rybka neumrela hrôzou pri jazde po serpentínach a aby ma oco nenechal za trest kdesi v Mičakovciach Tarbaji 👀 Za toto milé pripomenutie si svojich koreňov krásne ďakujem 💓

Knižku som prečítala na jedno posedenie a ostal mi z nej taký príjemný pocit na duši. Holub Ernest bol totiž veľmi múdry holub. A nie hocijaký. Bol to mamutí holub, lebo sa tak cítil vo vnútri. A to i napriek tomu, že nemal kly a srsť, ale krídla a pierka. Srdcom bol mamut a bodka. So svojou kamarátkou - dážďovkou Mášou vytvorili naozaj pekný tandem. Už ako vajíčko precestoval kus sveta, no keď už zistil, že je holub Made in Slovakia a nie mamut, tak sa mu zacnelo po domove. Ale ako sa dostať z Grécka na Slovensko? Sila priateľstva, chtíč po dobrodružstvách a hľadanie rodiny. Práve to túto zvláštnu dvojicu spojilo a krásne sa tiahlo celou knihou. Pekné myšlienky, ktoré sú v dnešnej dobe pre deti veľmi dôležité. Láska, priateľstvo, vlastná identita, originalita, túžba objavovať, nebáť sa odlišovať, ísť za svojimi snami a pomáhať iným... Myslím, že v tejto milej knižke bolo obsiahnuté naozaj všetko. To, čo by malo byť "základom" a esenciou každého z nás. Ľudskosť a láska. 

Kniha má edukatívny charakter nielen z hľadiska osobnostného rastu. Pomôže deťom zorientovať sa aj na Slovensku. Ako geografka (hej, chyba v matrixe 🤣🙈) na dôchodku tlieskam, lebo môj orientačný zmysel má dodnes trhliny 😄 S Ernestom a Dášou sa tak malý čitateľ-objaviteľ ocitne aj vo viacerých zaujímavých mestách na Slovensku. Či už sú to spomínané Giraltovce, ale i Prešov, Košice, Spišská Nová Ves, Banská Bystrica a Štiavnica, no aj Bojnice a Bratislava. Pravdepodobne všetky mestá, ktoré pre autora niečo v živote znamenali. Páčili sa mi aj také drobné vodítka, ktoré pekne poukázali na to, čo je v živote pekné, dôležité alebo skryté, no hodnotné. Keďže sama pracujem v divadle, tak ma potešili aj malé "vypichnutia" o jeho kráse a úlohe pri formovaní názoru a osobnosti. Nenásilnou formou boli čitateľovi vysvetlené viaceré životné pravdy  - o tom, že lož má krátke nohy, že nie všetko, čo vyzerá zlé aj je zlé, že netreba mať predsudky a že sa netreba vzdávať.

Ak hľadáte milú, svižnú rozprávku s poučením a zároveň aj takú rozkošne vtipnú, tak možno Holub Ernest je to pravé orechové i pre vás a váš drobizg. Navyše je krásne ilustrovaná pre lepšiu predstavivosť. Ku knihe sa môžete jednoducho vracať a čítať ju deťom na etapy. Je rozdelená na kratšie kapitoly a vhodná pre deti od 6 rokov. Mne vyčarila úsmev na tvári a vrátila ma do detských čias aj vďaka miestam, ktoré v nej boli spomínané. Akoby som šla rovnakou cestou, lebo aj mne sa na tieto miesta viažu nejaké pekné spomienky. Neohodnotím ju teda hviezdičkami, ale srdiečkami.

💓💓💓💓💓/💓💓💓💓💓

Za upozornenie na knihu ďakujem Slávke F. 🦋 P.S. môj rozbor z hľadiska prínosu pre detského čitateľa berte s rezervou, nie som rodič ani pedagóg. Iba 2násobná krstná mama ❤️