Pamelu Anderson si asi nikto nedokázal pár rokov dozadu predstaviť ako spisovateľku. Skôr sa nám spája s jej povestnými poskakujúcimi silikónmi v ikonických červených plavkách v slow motion za zvuku Baywatch znelky, kariérou v Playboyi a búrlivými vzťahmi so zlými chlapcami s registrom prehreškov dlhším než Ľubošove statusy. Vydaním svojej biografie však možno v očiach mnohých odfúkla tento trblietkový opar a zbúrala mýtus ohľadne svojej osoby.
Svet dospeláka nie je vôbec ľahký. Každodenné stresy, uponáhľanosť a povinnosti si na nás vyberajú svoju daň. Preto je fajn, ak nájdeme nástroj, prostredníctvom ktorého sa dokážeme povzniesť a aspoň na istý čas vypnúť. U mňa sú týmto pancierikom od zlého sveta príbehy pre deti. Pri ponuke prečítať si Stratenú veľrybu som teda neváhala. Občas mám pocit, že je vesmír zvláštne nastavený a vie, pretože táto knižka prišla práve v čase, keď som potrebovala vypnúť a oddýchnuť si pri detskej knihe.
Mnohí sa asi trošku začudujú, že u mňa vidia práve túto knihu, keďže som skôr na beletriu. Asi ťažko si ma predstavíte ako za splnu mesiaca zbieram nahá s vílami v lese bylinky a hrám pri tom na tamburínku... To len na odľahčenie, nie na výsmech. Táto knižka ma zaujala hlavne vďaka jej filozofii, ktorej tiež verím - že silu treba hľadať v prírode.
Pri knihe Posledná reštaurácia v Paríži som spočiatku jemne váhala, či jej dať alebo nedať šancu. Necítila som to tak, že mi je v čase, keď sa pomaly, ale isto blíži koniec leta a kedy prichádza depresia z daždivého počasia, skracujúce sa dni a prvé náznaky boľavého hrdielka pomôže práve čítanie tohto žánru. Ako ste si už asi všimli, tak príbehom z obdobia druhej svetovej vojny sa aktuálne celkom vyhýbam. Nešlo len o ťažobu, ktorú tieto príbehy so sebou nesú a častokrát na čitateľa aj cez príbeh prevedú, ale aj o taký pocit častej recyklácie takýchto príbehov. No čosi mi vravelo, že tento príbeh by mohol stáť za to a tak som počúvla intuíciu.
Ak ste už mali tú česť s knihami od Alky Joshy, tak je vám jasné, že sa pri tej ďalšej máte na čo tešiť. Netrpezlivo som čakala a prepletala nôžkami len čo som sa dozvedela, že začiatkom leta vychádza v Tatrane preklad poslednej časti džajpurskej trilógie. A to aj napriek tomu, že mi postava Rádhy, o ktorej mala byť záverečná bodka celej série až tak neprirástla k srdcu.
Príbehov o priateľstve medzi zvieraťom a človekom je mnoho. Priateľstvo so psom, mačkou, tigrom či dokonca kosatkou... No o priateľstve človeka s chobotnicou by ste asi sotva niečo našli. Až doteraz. Shelby van Pelt a jej prvotina Šťastie má osem chápadiel je práve o takomto nezvyčajnom pute a originálnej dvojici.
