Aj keď som romantická duša, tak romány veľmi nevyhľadávam. Tento žáner ide akosi mimo mňa a naozaj len raz za čas sa nechám "oblbnúť" a siahnem po niečom z tejto kategórie. Ak už tak je to buď v čase, kedy naozaj nepotrebujem niečo deštruktívne smutné či intelektuálne Kilimandžáro alebo ak narazím na autora, s ktorým už mám nejakú skúsenosť a ktorého štýl písania sa mi pozdáva. Lucinda Riley je jednou z tých autoriek, ktorých štýl a žánrové zaradenie našli v mojom malom čitateľskom vesmíre akýsi súzvuk a neskolidovali. Aj keď teda nepatrím práve k jej najväčším fanúšikom.
Séria Sedem sestier sa mi vyhla a aj keď som váhala a dumala nad tým, že jej možno dám šancu, nakoniec som sa rozhodla, že to asi nebude pre mňa. Preto som dosiaľ čítala iba jej standalone novely a aj pri tom ostanem. Páčili sa mi Záhadné vraždy v internáte a bolo mi ľúto, že Lucinda v krimi nepokračovala, lebo táto krimi séria mala potenciál a páčil sa mi ten starý detektívkový závan. Levanduľová záhrada mi až tak nezaihrala, no Polnočná ruža si ma získala a z prečítaných Lucindiných diel sa mi páčila dosiaľ najviac. Preto som bola zvedavá aj na Olivovník.
Zlákala ma krásna obálka a lichotivá anotácia. Slnečný Cyprus, vila dýchajúca históriou a rodinné tajomstvá boli dokonalou návnadou. Hlavne ak ste čitateľ, ktorý príbeh šúpe ako pomaranč a rád sa pomaly prehrýza k podstate. Lucinda v tejto knihe upustila od svojho konceptu odbiehania od minulosti do prítomnosti. Dej tohto príbehu sa odohráva v roku 2006 a len veľmi malá časť a rozuzlenie o 10 rokov neskôr. Do minulosti si pocestujeme len raz a to do roku 1992. Popravde, to prelínanie minulosti a prítomnosti a viac-menej vyrovnanosť pri časových linkách mi tu veľmi chýbali, keďže v Polnočnej ruži príbeh spolu s prostredím príbeh vyšperkovali a pridali mu na čitateľnosti. Vidina letných prázdnin strávených ďaleko od domova v čarovnej vile Pandora, kde sa stretnú rodiny, priatelia, staré lásky a vrchovatý vagón tajomstiev a krívd však už na prvý pohľad pôsobí viac než sľubne. S atmosférou sa autorka ako bolo u nej zvykom vyhrala.
Olivovník mal pomalšie tempo a nešlo o klasický romantikou prešpikovaný príbeh. Skôr by som ho nazvala rodinnou drámou s trošku iritujúcou skladbou postáv. Hlavná hrdinka Helena bola klasickým stereotypom - krásna žena s navonok úžasným životom, ktorá toho veľa skrývala a ktorá si niesla svoje bremeno z minulosti. Bol to aspoň pre mňa ten typ ženy, ktorú jednak iné ženy obdivujú, no na druhej strane jej doprajú aj trošku "zloby", aby bol svet v rovnováhe. Žiadne blyštiace diamanty a bazén šampanského, ale aj kúsok vyváľania sa v hnoji. Hádam sa chápeme, čo tým myslím 🤷♀️😬Ani jej syn Alex nebol v mojich očiach veľmi sympatickou postavou. Miestami bol vo vzťahu k matke na môj vkus až príliš majetnícky, nezdravo fixujúci sa a obviňujúci. Občas som mala pocit, že najsilnejším mužským pocitom v tomto príbehu je žiarlivosť, keďže práve tá bola stavebným prvkom viacerých mužských protagonistov. Niekedy až prílišné "obviňovanie" a vyťahovanie minulosti hlavne, čo sa partnerských vecí týka bolo na moje pomery až príliš telenovelové a to mám telenovely rada 😁 V tomto prípade to však na mňa nezafungovalo a prišlo mi to viac na škodu veci.
Nemôžem popierať, že príbeh mal ľahkosť, ktorou jazyk Lucindiných diel oplýva. Nechýbali ani tajomstvá a staré lásky, ktorých vyvrcholenie vám nedá spávať a bude vo vás nahlodávať, pokiaľ ste tiež odtrhávač imaginárnych kvietkov na parapete pri susedských drámach a netopierie uško par excellance 👀😂 Dynamika príbehu ma nechávala chladnou a Olivovník zaraďujem v mojom Lucinda rebríčku cca na úroveň Levanduľovej záhrady alebo tesne za. Tématicky a skladbou postav mi totiž extra neučaroval, no nezapieram - zaujímalo ma, čo sa udeje aj napriek viacerým hluchým a ťahavým miestam. Je mi to ľúto, že sa nepridám k nadšeným čitateľom Olivovníka, no v mori pozitívných recenzií je toto len kvapkou a verím, že mnohí čitatelia si naopak túto knihu obľúbia a mňa utopia v lyžičke jedu - prežijem to 🙈
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 🫒
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)