S láskou, Pamela. Stručná spoveď hviezdy 90.rokov - Pamely Anderson

Pamelu Anderson si asi nikto nedokázal pár rokov dozadu predstaviť ako spisovateľku. Skôr sa nám spája s jej povestnými poskakujúcimi silikónmi v ikonických červených plavkách v slow motion za zvuku Baywatch znelky, kariérou v Playboyi a búrlivými vzťahmi so zlými chlapcami s registrom prehreškov dlhším než Ľubošove statusy. Vydaním svojej biografie však možno v očiach mnohých odfúkla tento trblietkový opar a zbúrala mýtus ohľadne svojej osoby.

Táto značne obdarená blonďatá herečka sa dozaista ocitla na stene či na tajnáša pod matracom nejedného poďobaného tínedžera v rozpuku. Ženy zas durdilo závisťou a trpko zazerali na svoje lentilky pod kobercom. Jej povesť tiež nebola čistá ako ľalia. Toho si bola vedomá i keď v mnohom mali prsty médiá. Napriek tomu však išla s kožou na trh a na viac ako 200 stranách nám dovolila trošku nakuknúť do jej intímnej zóny.

To, že ide o počin nespisovateľa je vidieť už na prvý pohľad. Jej rozprávanie je často seknuté - občas časovo nelogicky odbiehala. Text je doplnený krátkymi básňami. Tie asi aj vďaka prekladu (nedávam to za vinu prekladateľovi, lebo je jasné, že rytmus sa jednoducho pri prekladovej poézií asi ťažko uchová) nevypálili úplne ako mali, no príbehu nijak neuškodili. Skôr som ich brala ako taký nádych a výdych medzi rozprávaním. Je už asi pravidlom, že každá hollywoodska hviezda si v detstve zažila nejakú traumu. Pamela nebola výnimkou. Nebrala som to ako cinkanie na city, lebo v mnohých prípadoch nešla do hĺbky. Aj vďaka tomu nie je kniha obsahovo ťažkým kalibrom, ktorý vás zomelie viac ako kapitánov pokus o zrozumiteľné súvetie. Skôr sa zamerala na to, čo bolo pre ňu podstatné, čo ju formovalo, čo jej v živote spôsobilo radosť a čo naopak trpký pád a vytriezvenie.

Sama som bola prekvapená ako na mňa táto žena počas čítania pôsobila. Dovtedy som ju mala onálepkovanú (áno, hnevám sa na to, že to tiež robím 🙈) ako povrchnú naivnú hviezdičku, lebo tak na prvý pohľad žiaľ pôsobí. Prekvapilo ma teda, že je to rozhľadená žena, obetavá a milujúca matka a zanietená ekoaktivistka. Prílišná pozornosť médií jej v mnohom uškodila a nevykreslila ju v práve najlepšom svetle. Za posledné obdobie si u mňa šplhla aj tým, že na parížske módne dni prišla bez makeupu. Pridala sa tak k viacerým hollywoodskym herečkám, ktoré odmietajú umelý kult "večnej krásy" a berú proces starnutia s gráciou, šarmom, humorom a ako niečo prirodzené, za čo za netreba hanbiť, skrývať či ho obchádzať plastikami (v tomto prípade spomeniem Cher a Madonnu, ktoré to uchopili z opačného konca). Pamela svoju hodnotu podčiarkla krásnym úsmevom, pehami, ktoré vystavila na obdiv, charizmou a pokojom, ktoré ju zdobili viac ako šperk od Cartiera. 

Viem, že v biografiách možno často ľudia nafukujú alebo sa nasilu prikrášľujú. Tu som však takýto pocit nemala. Pamela si dokázala uznať chybu, sypala si popol na hlavu, netlačila na pílu a citovo nevydierala. Z jej slov išla ľahkosť, zrelosť a hlavne vyrovnanosť. Prezradila len to, čo chcela a nenútene. Väčsinou biografie hollywoodskych hviezd nečítam práve kvôli drama queen poprašku, nabaľovaniu pikantností a takej umelej snahe šokovať a vytŕčať niečím z davu. Tu som taký pocit nemala. Literárne to možno nebolo to najlepšie - ale v tomto prípade mi práve tá surovosť a priamočiarosť prišli uveriteľnejšie ako upratanosť, puntičkárske šuflíčkovanie a učesanie, ktoré by do príbehu vniesol ghostwriter. 

Vo svojom výleve nazrela do detstva, obdobia dospievania, kariérnych začiatkov, ceste k Baywatchu, životu playboy zajačika, výchove detí, angažovaní sa v ochrane prírody i k neslávne známej uniknutej nahrávke a k svojmu zvláštnemu vkusu, čo sa mužov týka - čím problémovejší, tým lepší. Celým príbehom som preplávala a po dočítaní som mala dobrý pocit. Príjemne ma prekvapila a držím jej palce. Hádam už teraz bez žiary reflektorov, vo svojej záhradke a obklopená svojimi milovanými synmi našla vnútorný pokoj a to pravé šťastie.

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada🩱