Kolaborantka a vrahyňa alebo spojka a hrdinka? Postupné odhaľovanie pravdy o Marianne v Poslednej reštaurácií v Paríži.

Pri knihe Posledná reštaurácia v Paríži som spočiatku jemne váhala, či jej dať alebo nedať šancu. Necítila som to tak, že mi je v čase, keď sa pomaly, ale isto blíži koniec leta a kedy prichádza depresia z daždivého počasia, skracujúce sa dni a prvé náznaky boľavého hrdielka pomôže práve čítanie tohto žánru. Ako ste si už asi všimli, tak príbehom z obdobia druhej svetovej vojny sa aktuálne celkom vyhýbam. Nešlo len o ťažobu, ktorú tieto príbehy so sebou nesú a častokrát na čitateľa aj cez príbeh prevedú, ale aj o taký pocit častej recyklácie takýchto príbehov. No čosi mi vravelo, že tento príbeh by mohol stáť za to a tak som počúvla intuíciu. 

Príbeh sa na striedačku odohráva vo viacerých časových obdobiach. Prv sa strieda prítomnosť - v tomto prípade rok 1987 so 40. rokmi, kedy Európu decimovala vojna. Vraciame sa však aj do obdobia detstva a mladosti Marianne (Elodie). Hlavná hrdinka Sabine ostane prekvapená, keď sa dozvie, že jej matka bola adoptovaná a že zdedila schátranú reštauráciu s neslávnou povesťou. Pri hľadaní pravdy jej môže pomôcť Gilbert - starší pán, ktorý vlastní antikvariát práve neďaleko tejto reštaurácie, kde ako mladý chlapec vypomáhal. Spomienky sú však boľavé a dodnes ho mátajú. V osudnú noc totiž prišiel o svojho mladšieho brata a nedokázal odpustiť a ani vysvetliť, čo sa vlastne stalo a zrada Marianne mu kradla spánok i ničila dušu. Dokážu jeho spomienky a Sabinina snaha očistiť meno Marianne - jej biologickej starej matky alebo naopak prídu na to, že je pravda ešte hrozivejšia? Bola skutočne prisluhovačka nacistického Nemecka, kolaborantka, zradkyňa a krutá vrahyňa? 

Už prvé kapitoly ma presvedčili o tom, že tento príbeh bude odsýpať a že si zrejme získa moje sympatie. Prvotný jemný závan "detektívky" bol zo strany autorky veľmi dobrý ťah a priklincoval ma ku knihe takým spôsobom, že som ju prečítala na 3 čitateľské nádychy. Autorka aspoň na môj vkus umne namiešala príbeh, ktorý bol tajomný, mierne krimi, nervydrásajúci, nespravodlivý, krutý, ale i vcelku uveriteľný. A to aj vďaka nie úplne presladenej romantickej vsuvke a časti, kde bolo opísané i detstvo a také to bezstarostné obdobie, ktoré sa neskôr ukázalo ako ticho pred búrkou. Aj keď som pri viacerých rozhodnutiach Marianne krútila hlavou a šípila, že to dopadne veľmi zle, tak mi autorka príbehom ulahodila. Ako to už v týchto príbehoch býva, tak skladba postáv bola pestrá - nechýbali dobráci i záporáci a čo ma tešilo, tak Lily Graham nevynechala ani postupný vývoj niektorých postáv. 

Tieto skladačkové príbehy, kde hľadáte spojítka, stopy a hrabete sa v minulosti sú medzi čitateľmi stále veľmi obľúbené. Rovnako aj preskakovanie medzi prítomnosťou a minulosťou. Tento koncept som si tiež obľúbila - drží ma v strehu. Aj keď pri tomto žánri už viac siaham po skutočných príbehoch a nie vymyslených, tak príbeh ma napriek tomu dokázal natoľko očariť, že vo mne vzbudil zvedavosť a čítal sa sám. Príbehu nechýbala atmosféra a spád. Kľukatenie sa medzi jednotlivými časovými linkami nebolo rušivé- skôr pomohlo čitateľovi uvedomiť si rozdiely. To, aký bol Paríž kedysi a čo na ňom a na ľuďoch napáchala vojna a nenávisť a aj to, ako sa z týchto pazúrov dokázal vymaniť, doslova vstať z popola a premeniť sa na hrdé, slobodné, kozmopolitné mesto. Túto románovú fikciu z obdobia druhej svetovej vojny určite nevynechajte, ak tento žáner cielene vyhľadávate. Aj keď som tento rok neprečítala až tak veľa kníh z tohto obdobia, tak ju radím k tým, ktoré patria aspoň v mojom pomyselnom rebríčku k tým lepším a vďaka autorkinmu štýlu aj pútavejším. Pre mňa rozhodne príjemné prekvapenie. 

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Fortuna Libri.