Príbehov o priateľstve medzi zvieraťom a človekom je mnoho. Priateľstvo so psom, mačkou, tigrom či dokonca kosatkou... No o priateľstve človeka s chobotnicou by ste asi sotva niečo našli. Až doteraz. Shelby van Pelt a jej prvotina Šťastie má osem chápadiel je práve o takomto nezvyčajnom pute a originálnej dvojici.
Táto kniha mi hneď padla do oka. Môj radarik totiž šípil príjemný príbeh, jemne mixnutý smútkom, hravosťou a vtipom a takou tou nefalšovanou hodnotou priateľstva. V malom morskom akváriu v mestečku, ktoré sotva nájdete na mape upratuje každý večer vitálna dôchodkyňa s vrtuľkou v zadku Tova. Aj napriek svojmu veku a náročnosti upratovacích úkonov sa takto cíti potrebná a upratovanie je jej pasiou. Vie presne ako efektívne nasadiť na odpadkový kôš nové vrecko, aby sa nezošmyklo a všimne si prach aj na najneviditeľnejšom mieste. Vďaka nej prídete aj na to, že i umývanie podlahy je hotová veda a že za vypľutú žuvačku by si neokrôchaný prežúvavec zaslúžil vytrvalostný tréning na škripci a mokrou rentou po hlave. Nielen to však Tovu privádza na toto magické miesto. Medzi múrmi akvária totiž spomína a zároveň si aj lieči svoj smútok zo straty svojich najbližších - syna Erika a manžela Willa. Nenápadne ju pri tom sleduje Marcellus - osmonoh gigantický alebo jednoducho povedané chobotnica Marcellus. Nenechajte sa však pomýliť jeho zjavom. Nie je to žiadny rozkošný cukríček alebo milá potvorka. Je to veľmi inteligentné zviera s vycibreným apetítom. Práve jeho mlsný jazýček, dobrodružná povaha a na chlp presná kalkulácia ako prežiť ho noc čo noc vyháňa na prieskum. A práve takto sa zoči voči zoznámi s Tovou a vzniká krehký vzťah bez slov založený na dôvere, porozumení a magickej "telepatii".
Príbeh má hneď viacero vrstiev, ktoré sa budú pekne postupne rozbaľovať. Strata, smútok, beznádej, neúspech... Aj keď anotácia napovedá, že pôjde hlavne o príbeh o Marcellovi a Tove, tak sa v príbehu objaví ešte jedna postava - čerstvý tridsiatnik Cameron. Ten možno spočiatku nebude do príbehu až tak zapadať, no neskôr si v ňom nájde dôležité miestečko. Mrzelo ma, že mu autorka venuje viac priestoru ako Marcellovi. Viac sa mi totiž páčili myšlienkové pochody chobotnice než nabaľovanie životných neúspechov trochu lenivého lajdáka Camerona, ktorý mení zamestnania ako politik názory. Každá z postáv si niesla svoj batôžtek alebo vrchovato naložený fúrik nešťastia, sklamaní, neúspechov a strát. Ako však hovorí jedno múdro - po daždi vždy vyjde slniečko. Bolo priam až osviežujúce, ľúbivé a zároveň aj trochu smutné a o dnešnej spoločnosti veľa prezrádzajúce ako dokázalo zviera prejaviť viac "ľudskosti" či empatie než človek. Marcellus si ma úplne získal, lebo ma vďaka nemu objalo naraz 8 (resp. 7 a pol) chápadiel nádeje, že dobrota a láska nie sú ohrozenými pocitmi ani pocitmi, za ktoré sa treba hanbiť či ich potláčať.
Vôbec nebudem klamať a ani prifarbovať - tento príbeh ma dojal, rozplakal, rozosmial i zarmútil. Hoci z knihy cítiť, že ide o prvotinu a že autorka sa sem tam nechala mierne uniesť a čitateľa potočila v kruhu, tak neľutujem ani minútku času, ktorú som strávila čítaním tejto knihy. Práve emócia z knihy, také to príjemné teplo, ktoré sa mi pri čítaní rozlievalo po tele boli pre mňa dôležité a viac než postačujúce. Príbeh som si užila a asi by som ho naordinovala ako povinné čítanie v čase, keď človek cíti smútok, keď ho valcujú denno-denné prekáračky ľudí navôkol alebo ak ho boxuje polarizujúca sa spoločnosť a šíriaca sa nenávisť. Ja som si práve v tejto knihe našla akúsi ulitku alebo ochranný štít pred škaredým vonkajškom. Skúste - hoci sa nejedná o literárne veľdielo ašpirujúce na nobelovku, tak ako oddychové čítanie je viac než fajn. Ak si odmyslím pár nedostatkov, tak ma kniha svojím posolstvom pohladila na duši.
P.S. negooglite si morskú uhorku 😆
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada 🐙💙
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)