Majster psychotrileru Sebastian Fitzek je na prvý pohľad sympaťák, na ktorého by ste možno ani nepovedali, že dokáže vyprodukovať niečo tak neuveriteľné a mimo zdravého rozumu. Aj mňa máta otázka, kde na nápady vo svojich knihách chodí... Priznávam, že nie som jeho "ultras", skalný fanúšik a že som donedávna mala na konte prečítaných kníh iba jednu jeho knihu. A tú som zhodou okolností čítala tiež na konci roka. Terapiu. A teraz asi jeho najvernejších nasrdkám ešte viac - mám ju aj s podpisom autora. Bebé 😂😁
Po prečítaní anotácie ma kvárili obavy. Je mi fyzicky zle, ak vo filmoch vidím alebo v knihách čítam o týraní detí či žien. Dlho ma to potom trápi a zožiera. Preto som sa do knihy Cesta domov pustila s malou, ustráchanou dušičkou.
Je o mne známe, že sa tvorbe slovenských spisovateľov vyhýbam. Aj keď by som rada podporila domácu tvorbu. No žiaľ, musím smutnr poznamenať, že pri ženských autorkách väčšinou nie som cieľovka, lebo ženské a erotické romány nečítam a nemám na ne žalúdok. Nádej pri mužských autoroch krimi u mňa tiež spľasla po zopár prešľapoch. *Na rovinu priznávam, že ma dosiaľ žiadna kniha od našich ospevovaných mužských autorov kriminálok neoslovila. Klišé, hrozný štýl písania, predvídateľnosť, trápne opisy, prirovnania na silu, ploché dialógy a príbeh o ničom... Také boli moje pocity po prečítaní niektorých kníh autorov, ktorých mená už asi tušíte.*Preto som s malou dušičkou vzala do rúk knihu od mladého slovenského autora Františka Kozmona.
* vysvetlenie na konci recenzie *
Kozmonove predošlé knihy som doteraz nečítala. I keď knihu Vlk sa mi podarilo vyhrať v minuloročnom Knižnom kompase. Žiaľ, knižný boh mi nedoprial a poštou mi prišla úplne iná kniha. Romantika 🤣😶😑 Keď som knihu Červ zazrela v edičnom pláne, tak ma na prvý pohľad zaujala. Dojmy z anotácie nezaostávali za pocitmi z esteticky vydarenej obálky. Misky váh sa naklonili k tomu, aby som si knihu zadovážila a riskla to. Veď nemám čo stratiť a nerada by som všetkých hádzala do jedného vreca. Tak teda poďme na to, rozoberiem a rozanalyzujem svoje dojmy do poslednej skrutky. Ostala mi po prečítaní trpká pachuť či naopak vo mne svitla nádej?
Aj napriek tomu, že s Odeonkami miestami bojujem, tak knihu Bál šialených žien som musela mať. Nakoľko sa vyžívam v dielach, kde sa dôraz kladie na psychológiu postáv. Príbeh odohrávajúci sa na konci 19. storočia v známej parížskej psychiatrickej liečebni Salpêtriére toho už na prvý pohľad sľuboval veľa.
Nikdy som nevyhľadávala príbehy, kde by som už vopred vedela, aké bude ich smerovanie alebo koniec. Pri knihe Milý Edward bolo už na začiatku jasné (a aj podľa anotácie), že dôjde ku katastrofe, ktorú prežije iba jeden človek. Edward.
Produkcia Tatranu je vždy zárukou kvality. Dokážu nám sprostredkovať veľmi silné príbehy, ktoré čitateľom pohnú a dajú mu priestor na premýšľanie. Táto kniha nebola výnimkou. Autorka zmixovala hneď viacero tém - dospievanie, hľadanie seba samého, vyrovnanie sa s realitou, posttraumatická stresová porucha, láska, strata domova i identity.
