Ja a knižná romantika ideme dokopy asi tak ako chlieb vo vajci a nutella, no napriek tomu sa v lete často nechám zlákať a prekabátiť. K lehátku, drinčíku a slniečku sa totiž viac hodí ľahké romantické čítanie než metafyzika a knižnoemočná samovražda. Približne takáto bola moja vidina čítania Jedného talianskeho leta.
Čo čert nechcel, tak také jedno talianske leto som zažila. Avšak s príbehom našťastie nemalo nič spoločné. Knihu som si šetrila na dovolenku v Taliansku a sľubovala som si od nej akurát tak len doplnenie atmosféry a vypnutie tej mojej jednej a poslednej mozgovej bunky, ktorá sa tešila, že po 20 rokoch uvidí more. Bola som prekvapená, že aj napriek tomu, že ma príbeh až tak neočaril som knihu schrúmala za pár dní. Vypichnem teda to, čo ma nútilo čítať ďalej a aj to, čo bol pre mňa knižný granadír.
Autorka sa dokonale vyhrala s atmosférou. Vône, chute a šteklenie slnka i nezameniteľné čaro talianskeho pobrežia. Už len nasadnúť na vespu a vydať sa na Amalfi. To, čo týmito popismi autorka knihe dala jej v mojom prípade privodilo hviezdičky navyše. Aj postavy domácich veľmi pekne podčiarkli ducha Positana. Dobrosrdečnosť, ale aj typický južanský temperament išli ruka v ruke. Emočne toho príbeh ponúkol tiež viac. Najmä ľudia, ktorí si prešli stratou najbližšieho alebo sa mierne zamotali vo vlastnom živote sa možno v mnohých situáciách nájdu.
Nejde o nejakú naivnú klišeoloidnú letnú romancu. Práve rozmer príbehu a jeho hlavná linka nie sú úplne oddychovka. Napriek tomu mal príbeh viac trhlín. Aj keď by som rada prižmúrila očko, no nedá mi to. Hlavná postava bola častokrát až príliš fixovaná na spomienku na svoju mamu a miestami to už bolo zvláštne až otravné. Chápem, že smútok robí svoje - obzvlášť ak ide o matku, no niektoré úskoky hlavnej hrdinky mi už prišli prehnané a detinské. Bohužiaľ som si nesadla aj so smerovaním príbehu a jeho rozuzlením, keďže to racio vo mne sa až príliš bilo... Nevravím, že som čakala druhého Shakespeara alebo naopak zrecyklovanú, xkrát prežúvanú prvoplánovú romantiku, no rozuzlenie neprinieslo želaný efekt a tak som si pofrflala.
Túto knihu radím ku kategórií letných, avšak nie až tak naivných a sladkých románc. Príbeh má aj iný, skôr sentimentálnejší nádych, ktorý bol miestami trochu iritujúci hlavne kvôli postave Katy. Puto medzi matkou a dcérou bolo síce krásne a jedinečné a dalo príbehu istú nadstavbu, no nemohla som sa zbaviť pocitu vyumelkovania a tlačenia na pílu. Atmosféra to však v mnohých pasážach značne vykompenzovala. Odporúčam nečítať s prázdnym bruchom, lebo vyladujete chladničku alebo vybrakujete Lidl počas talianskeho týždňa. U mňa to bolo tak 50 na 50, no pri miernom úpale som bola vďačná, že nečítam niečo megaintelektuálne 🤌 3.5/5🍋
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Fortuna Libri 🍦
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)