Hoci rada a pomerne často čítam čerstvé novinky, tak tým, ktoré sú nejakým spôsobom v danom okamihu až príliš na očiach sa radšej vyhýbam. Pretlak hodnotení totiž často vedie k opačnému efektu - veľa čitateľov to odradí, keď na nich kniha vyskakuje už aj z chladničky. No aj napriek tomu, že Skrinka času je aktuálne knihou mesiaca v ČK Martinus a že sa na sociálnych sieťach objavuje denne som si povedala, že ju skúsim.
Na rovinu - žánrovo to podľa prvého nákuku vôbec nebolo pre mňa to pravé orechové. Keďže je kniha zaradená medzi žáner scifi a fantasy, tak pravdepodobnosť toho, že sa mi nebude páčiť bola vysoká. Po prečítaní niekoľkých kapitol mi však žánrovo zaradenie nesedelo. Skôr by som ju zaradila medzi spoločensko-politický román s jemnými prvkami scifi a dystopie. Čo ma presvedčilo dať knihe šancu bol prísľub rozobratia 8 osudov - 8 úplne odlišných ľudí. Preto som do knihy vkladala nádeje a dúfala, že v nej nájdem to, čo mám rada - akúsi hĺbavosť a zaujímavú a podnetnú psychológiu postáv.
Práve psychológia postáv, ktorá mala byť (aspoň mojou optikou) akýmsi nosným prvkom tejto knihy a ktorá mala byť vyšperkovaná a detailná taká nebola. Myslím, že jej uškodilo prílišné odbiehanie od postavy k postave, lebo to tak rozbilo koncept a príbeh už nebol len o osudoch. Ani neskoršie spojítka, ktoré sa medzi niektorými postavami navzájom objavili mi nestačili na to, aby som to celé zožrala aj s navijakom. Po príchode skriniek boli až príliš upätí a fixovaní na dĺžku svojho povrázku. Chápem, že asi každého by rozhodilo zistenie o tom, koľko času mu ostáva a že by odrazu pochyboval, či v živote stihol všetko, po čom túžil a či ešte zvyšok života, ktorý mu ostáva bude stáť zato, no neviem... Najväčšiu škodu narobilo v príbehu prílišné prenikanie toho, čo sa dialo na pozadí - politikárčenie a zbláznený svet... Keď sa v príbehu začala objavovať politika, prezidentská kampaň a armáda či riešenia pre "krátkopovrazcov" v komunistických krajinách, tak moje svetielko nádeje zhaslo. Práve to americké spasiteľstvo sveta a také to ich pozlátko, umelý patriotizmus a presvedčenie, že mám patent na všetko mi vadil... A keď hneď po prečítaní knihy odvysielali v telke po politických diskusiách Godzilu, tak som bola už úplne v keli 👀😁
Som si vedomá toho, že som knihe naložila a že si vyslúžim hlasné búúú a zhnitou paradajkou doprostred čela. No príbeh ma až príliš dlho nudil a prichytila som sa pri tom, že mi je osud tých 8 ľudí úplne ukradnutý a že to celé cezo mňa iba tak preletelo jak odstáty segedín. Musím však uznať, že na konci - v časti, kde sa osudy niektorých hrdinov uzatvoria mal už príbeh konečne väčšiu hĺbku a stislo ma (hlavne pri Amie). No pri skoro 400 stranovej knihe mal tento efekt určite prísť skôr. Mám však podozrenie, že moju nechuť spôsobila aj nápadná podobnosť s obdobím covidu. Práve to, čo pandémia zanechala na spoločnosti, ako ju ešte viac roztrieštila mi ubralo na entuziazme. Vidím, čo pandémia napáchala na ľudskosti a popravde - u mňa vyhýbanie sa davom ešte stále pokračuje. Nie kvôli strachu, ale kvôli nevraživosti a doslova negativizme a toxicite, ktoré sa tu rozmohli ako mandolínky. Sladké slogany "sme v tom spolu", "spolu to dáme" boli za pár mesiacov hodené do pokrivy a ukázalo sa to najotrasnejšie, čo sa v ľuďoch skrýva... Asi aj pre to, bolo pre mňa už len rozdeľovanie na dlhopovrazcov a krátkopovrazcov, ich odkopnutie na okraj spoločnosti či strach z ich nepredvídateľneho správania akýmsi pripomenutím covidu (a honu na čarodejnice) a zježilo ma...
Uznávam, že autorka bohužiaľ správne a hodnoverne vykreslila polarizujúcu sa spoločnosť, nevraživosť, strach z neznámeho a tienisté stránky ľudskej podstaty. Takisto aj istú nádej, že vždy sa nájdu takí, čo sa nenechajú spláchnuť do víru zloby, lebo majú vlastnú hlavu a ľudskosť im nie je cudzia, no mne to nestačilo. Veľká časť príbehu ma nechávala chladnou a hlbšej analýzy charakterov či rozuzlenia príbehu - odkiaľ sa krabičky nabrali a prečo vlastne som sa nedočkala. Aj keď je štýlovo príbeh napísaný (aj preložený) tak ľahučko, tak som sa topila jak mucha v mede a knihu čítala dosť dlho... Ja som si ju síce až tak neužila, no už teraz vidím, že pri tejto knihe nastanú asi klasické počitateľské dilemy - buď budete knihu milovať a nadchne vás, lebo sa zameriate na vykreslenie spoločnosti, to tajomno okolo skriniek a psychológia postáv vám bude stačiť alebo vás naopak prevalcuje prienik toxického prostredia a akési kĺzanie po povrchu i priemernosť postáv a preto si knihu až tak nevychutnáte... Oplatí sa jej dať šancu, no pravdou ostáva, že mňa až tak nezasiahla a radím ju skôr k priemeru. 3/5⭐️ (pridávam pol hviezdičky za záver, ktorý sa mi už čítal lepšie).
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada a to aj napriek tomu, že som asi netrafila do čierneho.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)