Môžeme mať x krížikov na chrbte, no napriek tomu v každom jednom z nás drieme kúsok dieťaťa. Či je to hrdý otecko, ktorý "daruje svojmu dieťaťu" model železnice, žena, ktorá si kúpi pyžamko s jednorožcami alebo puberťák, ktorý stále fičí na gumených medvedíkoch. Skúsenosti a životné údely nás síce formujú, no len ťažko z nás dostanú to, čo nám dalo detstvo. Zrod našej osobnosti, prvé krôčiky na našej ceste k formovaniu nášho názoru. A práve rozprávky sú jedným "z vodítok", ako sa pekné myšlienky dostanú do detských hlavičiek. Nádej, viera v seba samého, pomoc blížnemu, čaro inakosti... Práve to je pre mňa tou správnou esenciou každej rozprávky. Zanechať odkaz, myšlienku a nasadiť chrobáka do hlavy... Či už ste dospelý alebo dieťa.
Keď sa mi dostala šanca prečítať si túto milú, útlu, (nielen) detskú knižku, tak som neváhala. Autorku som už poznala - hoci v tomto prípade jej kroky viedli do úplne iných literárnych vôd. Nečakala by som, že Maggie O`Farrellová - autorka úspešnej knihy Hamnet, ktorá hovorí hlavne o materstve a bolesti zo straty presedlá aj na iný žáner. Myslím však, že spravila dobre.
Knižka je krásna nielen príbehom, ale aj po vizuálnej stránke. Príbeh o malom dievčatku Sylvii je milou ukážkou toho, že niekedy práve viera je to, čo prináša do života nádej a silu. Že aj úplne prosté veci v sebe nesú to nezameniteľné, nezabudnuteľné, čisté a ľudské... A že detská duša dokáže niekedy oveľa lepšie pochopiť či prijať iných. Tešiť sa z maličkostí, vážiť si čo máš, myslieť aj na iných, vyjadriť, čo cítiš, prejavovať iným lásku a byť vďačný.
Máte aj vy občas pocit, že nad vami ktosi bdie? Ja áno. Presvedčila som sa o tom najmä vtedy, keď som mala strach, obavy a keď mi život pripravil zopár ťažkých skúšok... Ruku môjho anjela strážneho som cítila vtedy, keď som mala pocit, že môj život upadá a že som na dne. Keď ma zlé správy obrali o poslednú štipku viery vo svetlé začiatky a keď som videla iba škaredý koniec. Ja si toho môjho anjela predstavujem ako niekoho konkrétneho. S hrejivou náručou, vždy ochotného ma vypočuť, osušiť slzu i správne povzbudiť a vyčariť mi na tvári úsmev... Predstavujem si ho ako človeka, ktorý ma síce opustil, no nie tak úplne. Lebo ostal v spomienkach a v srdci... a ostal nado mnou bdieť. Len sa jeho čas už naplnil a tak dostal inú úlohu a je na krajšom mieste. Tam, kde je už iba dobre.
Po prečítaní knižky som mala chuť padnúť do čerstvo napadanej kôpky snehu, nechať sa štekliť na tvári padajúcimi snehovými vločkami a počúvať vŕzganie snehu pod čižmičkami. Prebudiť v sebe aspoň na malú chvíľku to kučeravé, copaté malé Taňko s chýbajúcimi prednými zúbkami, v svetríku s Jerrym s obitými kolenami, ktoré nemalo problém spustiť sa na sánkach z kopca a pristáť v susedovom plote. Aj keď sa na blížiace Vianoce akosi neviem naladiť a neteším sa na ne, tak táto rozprávka moje srdce pohladila. Je úžasne si občas pripomenúť, že sa často naháňame za úplne nezmyselnými métami a vecami... Tak čo - spravíte si túto zimu v snehu svojho snežného anjela a vezmete si na pomoc aj ľudí, na ktorých vám záleží prípadne aj vašich domácich miláčikov, aby vášmu anjelovi nebolo smutno?
Za knihu v rámci spolupráce krásne ďakujem vydavateľstvu Tatran ❤
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)