Vianočná jednohubka pre najmenších. Vianoce v Sniežkove.

Som rada, že neexistuje žiadna hranica či pravidlo, že detské knihy sú určené výhradne pre deti. Malé copíkaté Taňko bez predných zúbkov s večne obitými kolenami by totiž ako prvé protestovalo i keď drieme v tele 32 ročnej ududranej dospeláčky. Vo svojej knižnici mám hneď viacero detských knižiek a Vianoce v Sniežkove v tejto zbierke nemohli chýbať. 

Vianoce sú časom zázrakov. Aj ten najväčší dudroš vtedy dokáže pookriať a ukázať aj svoju prívetivejšiu stránku. Už malé detičky vedia, že Vianoce nie sú len o darčekoch. Sú o rodine, priateľstve a láske. Aj zvieratká v Sniežkove si to uvedomujú. Chystajú sa sláviť Vianoce a každý priloží ruku k dielu. Malý či veľký - všetci sú dôležití a tvoria neoddeliteľnú súčasť pri prípravách na zasadnutie k štedrovečernému stolu i výzdobe stromčeka. No ich snahu preruší nepríjemné prekvapenie. Kam sa odrazu podela všetka výzdoba a ktorý nezbedník má v tom prsty? 

Stará klasika v novom šate - Vianočná koleda s ilustráciami Lisy Aisato

Sú knihy a filmy, ktoré na Vianoce nikdy nevynechám a ktoré mi navodia tú pravú sviatočnú atmosféru. Vianočná koleda je klasika, ktorú hádam pozná každý. Priznávam, že jedna z jej sfilmovaných podôb sa mi nepáčila a tak sa radšej vždy uchýlim k jej knižnej podobe. K staršiemu knižnému vydaniu, ktoré je ako vidím na bazároch veľmi žiadané sa tak k mojej zbierke pridala aj jej najnovšia verzia od Tatranu.

Atypický vianočný príbeh, ktorý vám zlomí srdce. Hviezdna brána.

Áno, som si toho vedomá, aký je dátum. Toto hodnotenie tu malo byť skôr, keďže Hviezdna brána má podtitul "Príbeh o Vianociach". Nebudem sa vyhovárať, no dlho mi trvalo, kým som sa odhodlala spísať svoje dojmy, aj keď som knihu už mala prečítanú viac ako týždeň pred Vianocami. Trošku vo mne vyhorel pisateľský plamienok a zároveň mi z tejto knihy prišlo clivo... Nemyslím si, že som prišla po funuse a vysvetlím prečo 😊

Vjanočne rozpravočki ľiznute živanstvom. A tak dakus po našim.

Pitam ce, coškaj še mi tu asi dodžubalo a popsulo, bo jakoškaj še zo mňe budu slova rinuc po našim. Ta naj mi šicke daľej na zapad naľepi prebača (paštikare asi najvecej, choc i tam zme to už cale zabrali), može še na ňich aspoň daco naľepi, aľe tote rozpravočki po našim, ta i recenzija budze po vichodňarski. Tak jak mi piščok narosnul. 

Viete kam chodia snehoví anjeli?

Môžeme mať x krížikov na chrbte, no napriek tomu v každom jednom z nás drieme kúsok dieťaťa. Či je to hrdý otecko, ktorý "daruje svojmu dieťaťu" model železnice, žena, ktorá si kúpi pyžamko s jednorožcami alebo puberťák, ktorý stále fičí na gumených medvedíkoch. Skúsenosti a životné údely nás síce formujú, no len ťažko z nás dostanú to, čo nám dalo detstvo. Zrod našej osobnosti, prvé krôčiky na našej ceste k formovaniu nášho názoru. A práve rozprávky sú jedným "z vodítok", ako sa pekné myšlienky dostanú do detských hlavičiek. Nádej, viera v seba samého, pomoc blížnemu, čaro inakosti... Práve to je pre mňa tou správnou esenciou každej rozprávky. Zanechať odkaz, myšlienku a nasadiť chrobáka do hlavy... Či už ste dospelý alebo dieťa. 

Keď sa mi dostala šanca prečítať si túto milú, útlu, (nielen) detskú knižku, tak som neváhala. Autorku som už poznala - hoci v tomto prípade jej kroky viedli do úplne iných literárnych vôd. Nečakala by som, že Maggie O`Farrellová - autorka úspešnej knihy Hamnet, ktorá hovorí hlavne o materstve a bolesti zo straty presedlá aj na iný žáner. Myslím však, že spravila dobre.