Do polnoci doma - o nočnej more nejedného rodiča.

Nejeden z nás si ako pubertiak "užil" večierku. A nejedného z nás vytáčala následná spoveď či "kontrola" životných funkcií", ak sme sa vrátili domov o pár minút neskôr. Pri mne rodičia toľko starostí nemali, vždy som sa hlásila a nočný život ma nikdy nelákal... Papuľovanie však bolo a je povinnou výbavou každého puberťáka. Magickú formulku, ktorá dokáže pretočiť oči ako autobazár kilometre na tachometri  - "dokým bývaš pod mojou strechou" a "počkaj, keď budeš ty rodičom" tiež všetci dôverne poznáme. T. M. Logan a jeho psychotriler Do polnoci doma sa venuje práve tejto téme a prináša príbeh, ktorý je nočnou morou každého starostlivého rodiča. 

Od autora som už čítala jeho predošlú knihu - Skvelý úlovok, ktorá vyšla nie tak dávno v Tatrane. Tá bola o čosi tajomnejšia a trošku creepy a dá sa povedať s viac rozvinutou krimi linkou. Od knihy O polnoci doma som čakala viac psychozápletky a možno hlbší pohľad na jednotlivé postavy a ich konanie. Hoci sa kniha čítala výborne a napriek svojej hrúbke som ju mala prečítanú za asi 3 dni, tak som v nej našla zopár trhlín, čím pre mňa nebola úplne uspokojivým čítaním. Nezaradila sa medzi tie "najobľúbenejšie" v kategórii triler, ktoré som už mala česť prečítať. 

Autor otvoril pandorinu skrinku hlavne čo sa týka, ak to tak smiem nazvať až prílišnej úzkostlivosti rodiča a jeho niekedy až prehnanej snahy svojej dieťa chrániť a kryť. A to aj za cenu, ak je dosť možné, že spáchalo zločin. Hlavne pedagógovia vám dosvedčia, že niektoré deti sa úplne inak správajú v domácom prostredí a v škole... Darmo si môžete myslieť, že máte doma anjela - skutočnosť môže byť iná. Preto ma celkom iritovalo správanie Connorových rodičov, ktorí často zahmlievali a skrývali dôkazy či možné Connorove prehrešky a nijak extra naňho "nezatlačili", aby povedal čo sa v skutočnosti stalo. Connor dlhý čas zaryto mlčal a správal sa viac podozrivo než nevinne... Logika autorovi ušla aj hneď v úvode príbehu - ak je nezvestný môj synovec a môj syn drichme vedľa v izbe, tak mu tam asi hneď naklušem a nečakám, kým sa jeho lordstvo samo od seba zobudí a nejdem medzitým na návštevu k susedovi, venčiť psa a prehľadávať les... Prišlo mi to ako príliš veľká okľuka. Chýbala už len príprava trojchodových raňajok a klaňanie sa.

Postavy rodičov teda vo mne extra dojem nezanechali a aj konanie vyšetrovateľov bolo príliš jednostranné a skôr som ich mala chuť zavrieť za prílišnú nevšímavosť a zaujatosť. Miestami mi pripadali ako policajti na baterky, ktorí na svojej práci najviac milujú vôňu kávy a prísun šišiek, než hľadanie pravdy. Čo však považujem za svetlú stránku príbehu bola veľmi zlatá postavička - malá Harriet, ktorá mala viac rozumu ako dospelí. Prácu príležitostného hackera a vyšetrovateľa zvládla oveľa lepšie a schovala všetkých do vrecka. Aj postava Emily bola z kategórie školských barbie, ktoré by ste aj vy najradšej imaginárne vytrieskali lopatou a keď sa spomenula jej matka, tak som mala neustále pred očami mamu Kardashianiek. Autor tiež načrtol tému nástrah dospievania a nebezpečenstvá, ktorým ešte človek na prahu dospelosti nie vždy dokáže čeliť, odolať im alebo ich správne vyhodnotiť.  Príbeh síce plynul a vždy prišlo niečo zaujímavé, čo trochu rozvírilo dej, no konečné smerovanie príbehu vás asi veľmi neprekvapí. 

Veľká škoda, že autor nevyužil úplne na sto percent potenciál, ktorý mohol príbeh o nezvestnom tínedžerovi priniesť. Aj keď nie som rodič, tak správanie Connorových rodičov mi neprišlo až tak kóšer a mala som dojem, že sú k svojmu synovi až príliš benevolentní a napriek tomu, že nad ním visela hrozba väzenia chodili okolo neho po špičkách hoci mladý pán nemal ani len snahu im ich dôveru oplatiť a spolupracovať... Príbeh vám dá, čo potrebujete, ak hľadáte skôr oddychovku a nie až tak veľmi tajomný, záhadný či psychologicky na jednotku a bez chyby prepracovaný triler. Hodnotím na 3,5/5💥.

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 💛