Conn Iggulden nastavil už svojou predchádzajúcou knihou Brány do Atén latku veľmi vysoko. Jeho neuveriteľný um a lahodnosť pri skladbe viet ma síce dosť potrápili, no ani druhá časť tejto série pod názvom Ochranca kvalitatívne nezaostávala za tou prvou. Autor nás znova prenesie do antického Grécka, kedy sa zvádzali tie najikonickejšie a naslávnejšie bitky v boji za zrodom demokracie a nového poriadku.
Ak som v predošlej recenzii vyzdvihla práve autorovo majstrovstvo v podobe veľmi uveriteľného popisu doby i mužského pokolenia v tých časoch, tak tu to znova pripomínam a dávam do popredia. Je až neuveriteľné ako sa dokázal "dostať do hláv" významných aténskych stratégov a popísať nielen vojenské manévre, ale aj lesť, prešibanosť, intrigy, vnútorný boj hrdonov, stratégiu a doslova umenie vidieť niekoľko krokov dopredu a prekvapiť tak nepriateľa. Hoci je jasné, že nie je stopercentne isté, či to bolo naozaj tak, ako opísal, nakoľko ide o historickú fikciu. Príbeh však mal logický rámec a diely skladačky do seba dokonale zapadali. Prípadné odchýlky či mierne úskoky a dofarbenia vám autor vysvetlí na konci knihy.
Ani tu neboli na pretrase len boje, hektolitre krvi a nenávisť. Do popredia autor nenápadne podsunul aj iné témy - napríklad vyrovnávanie sa so stratou najbližšieho, zradu, silu priateľstva či mužskú hrdosť. Hlavne postavu Xantippa rozobral a ukázal aj v inom svetle než v predošlej knihe. Štýlu ostal verný a tak som sa knihou opäť prehrýzala na moje pomery dosť dlhý čas. Boli pasáže, ktoré ma v danej chvíli až tak za srdce nechytili, no našlo sa viacero takých, kde som si povedala, že aj keď sú občas muži z tohto obdobia často vykreslení ako skaly či neotesanci, tak Iggulden im dokázal na pomerne malom priestore vdýchnuť závan citu a človečiny, pričom odvaha vôbec nezaostávala. Aj keď sa sem tam premiešala s krutosťou a bolesťou a charakterovými črtami, ktoré vás vytočia do vývrtky.
Táto časť nás prevedie ďalšímu významnými bitkami v dejinách, pričom Atény znova povstanú z popola. Ukrivdení Peržania nenechajú nič na náhodu a nezmieria sa s krutou porážkou a tak sa znova chystajú do boja. Atény majú však jednu výhodu - lišiactvo v DNA. A práve to im hlavne vďaka dvom hrdinom - Temistoklovi i Xantippovi pomôže vyhnať nepriateľa. Viac priestoru v tejto časti dostal Temistokles a to hlavne v závere knihy. Národ však rád zabúda a zároveň i nezabúda. Je hodnotnejšie víťazstvo za seba i národ či moc peňazí a reinkarnované staré krivdy? Príde zrada alebo zmierenie?
Prvá časť tejto trilógie (ak sa nemýlim) sa mi však páčila o čosi viac. Bez hanby priznám, že štýlovo to bol pre mňa ťažší oriešok a trošku som spadla do víru intelektuálne náročnejšieho čítania. Majstrovstvo autora však spočíva v tom, že nadobudnete pocit, akoby ste príbeh sledovali z bezprostrednej blízkosti alebo boli jeho súčasťou. Ochrancu však hodnotím na 4/5⭐️.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 🏛
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)