Zberateľ očí alebo moja ďalšia šanca pre Fitzeka

Nedokážem si pomôcť, no s Fitzekom žijem v knižnom talianskom manželstve. Raz sú pre mňa jeho knihy to pravé orechové a zažívam s ním medové týždne. Inokedy sa zas preberiem z oparu romantiky a už doňho rosalindovsky hádžem taniere a googlim rozvodového právnika. Je to asi jeden z mála, ak nie jediný autor, ktorý u mňa dokáže raz zabodovať a inokedy ma sklamať. 

Naposledy som s Fitzekom mala tú česť pri sérii Auris. Po 3. časti som nad sériou zlomila palicu a nepokračovala v jej čítaní. I keď tu bol autorsky aktívnejší Kliesch, Fitzek tam od 2. časti zanechal svoj odor, čo mi dojem z čítania viac pokazilo než ma navnadilo ďalej pokračovať. No Zberateľ očí ma podvedome lákal a môj knihomoľský radarik mi našepkával, že toto nevynechaj... Navyše sa táto kniha v českom preklade pravidelne zobrazovala ako dopytovaná v knižných burzách a záujemcovia boli za ňu ochotný ponúknuť aj zlatý zub svojej prababky. Uznajte, že tu už nebolo úniku a tak Sebastian dostal ďalšiu šancu.

Táto kniha je už na prvý nesmelý dotyk a obkuk niečím výnimočná. Málo diel je písaných štýlom "naspak šveta" - teda prv epilóg a nakoniec prológ. Už len to vo vás nahlodá zvedavosť viac než v tetke zo štvrtého hlučný vrz jej susedov. Zberateľ očí zaujme na prvé prelistovanie. Dôležitejší je však samotný príbeh. Ten vás už od začiatku vcucne a bude vás držať na stoličke. Prišiel mi asi ako jeden z najviac možných, realistických a uveriteľných z Fitzekovho pisateľského portfólia. Aj keď prvok trošku mimo toho hmatateľného medzi nebom a zemou tam bol...

Postava Alexandra Zorbacha vo mna vyvolala otázniky. Nevedela som, čo si myslieť o expolicajnom mediátorovi, ktorý sa stal po veľmi nešťastnom incidente novinárom. Jeho psychické rozpoloženie mu na hodnovernosti tiež nepridávalo. Potom sa však do príbehu zamiešalo slepé médium a fyzioterapeutka v jednom a výrazne zamiešala kartami. Aj motivácia Zberateľa očí sa začala pomaly kryštalizovať a tak príbeh postupne pridával na intenzite ako sa pri správnom psychotrileri žiada. Musím však podotknúť, že autorovi viac vyšla tá mierne "psycho" stránka príbehu a detektívna jemne pokrivkávala. Príbeh tak mal aj zopár chybičiek krásy.

Veľmi sa mi páčil striedavý štýl rozprávania kapitol. Kapitoly odohrávajúce sa v minulosti Zberateľa očí skvele doplnili dej. Tento koncept som už videla pri viacerých trileroch a som rada, že sa ho Fitzek tiež chytil. Príbeh má tak svoje tempo a nie je seknutý príliš rýchlym, doslova vypľutým koncom, kde vás autor obarí jak čerstvo vygilotínovanú kuru motiváciami, modusom operandi i CV páchateľa. To "psycho" si pekne podelili viacerí aktéri v príbehu a tak si ani vy možno nebudete úplne istý, či tipujete správne. A hoci nie som človek, ktorý má dôveru voči médiám, víziám, čarovným guliam, čítaniu z čajových lístkov a iným chobotovinám, tak postava Aliny mi do deja dokonale pasovala. Už som však poučená a tak čakám, ako sa príbeh rozvinie... 🙈😶‍🌫️

Polootvorený koniec mi jasne naznačil, že tu cesta nekončí a so Sebom tak ešte permanentku na húsenkovej dráhe knižného manželstva využijeme 🙃 Zberateľ má fitzekovský smradík, no vyzerá sľubnejšie než Geissenovej spevácka kariéra aj keď to nie je úplné terno medzi psychotrilermi. Nechciem vyznieť ako jedna z Ruží pre modela, ale až taký mindfu*k som nefílovala (za toto si prejdem prsty žehličkou, tfuj) 🙈

Viem, že táto séria vyšla už dávnejšie v českom preklade, no nechám sa prekvapiť a snáď nebudem od sklamania trápiť svoje ušká vlnou smutných porozchodových ploužákov. 4/5💥- lebo som zvedavá, ako bude séria pokračovať 🤌

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 👁