Považujem sa za racionálneho človeka. A to aj napriek tomu, že verím, že existuje aj niečo - nazvem to nadprirodzené. Nemám na mysli duchov či príšery, ale skôr čosi, čo je medzi nami a buď pomáha alebo škodí. A hoci som bojko a duchárske príbehy nie sú úplne pre mňa, tak v knihách s týmto prvkami problém nemám a občas zablúdim aj do týchto čitateľských vôd a oddýchnem si pri nich.
Kniha Lampa od Deborah Lawrensonovej nie je úplnou novinkou. Ak sa to tak vezme, do rúk sa mi dostala jej dotlač. Spočiatku som veľmi váhala, či tento príbeh bude pre mňa a či ma bude baviť. No dala som si čas a Lampa sa nakoniec ku mne aj tak dostala a myslím, že vo vhodnom čase.
Určite to nie je kniha na jedno posedenie. Neverím, že by ju nejaký čitateľ dokázal zhltnúť za jedno popoludnie. Nielen kvôli hrúbke. Príbeh má naozaj pomalý priebeh a odsýpa veľmi pomaly. Pri netrpezlivom čitateľovi to nebude ľahké. Spočiatku som mala dosť miš maš v postavách a zápletke a priznávam, že som sa obávala, že to vzdám. Autorka zvolila detailne popisný štýl a zo začiatku bol príbeh až príliš strojený, nudný a taký nemastný-neslaný...
Zlom nastal až v ďalšej časti knihy, keď už príbeh začal naberať na obrátkach a keď konečne došlo k sérií udalostí, ktoré dej posunuli. V príbehu nie je jedna, ale hneď viacero dejových liniek a rozprávačov. Neskôr ma už popisný štýl autorky nevyrušoval - nezameriavala sa totiž na "banality" a suché popisy okolia. Ale pridala aj vône, spomienky, miesta, dojmy, čím príbeh dostal to, čo mi dovtedy chýbalo - emóciu.
Sama neviem, kam by som žánrovo tento príbeh zaradila. Bola to historická romanca s prvkami mystiky a krimi, jemne nasiaknutá ducharinou. Gotiku by som asi v tomto prípade vynechala. Veľmi pomalý rozbeh autorka vykompenzovala neskorším akčnejším smerovaním oboch dejových liniek, ktoré donútia čitateľa čítať dokým sa záhada nevyrieši. Lebo sídlo Les Genévriers skrýva mnoho tajomstiev...
Čo sa týka postáv, tak z tých zo súčasnosti mi občas trhalo kútikmi. Eve bola na moje pomery až príliš dôverčivá (nechcem rovno napísať rúra, ale no... 🥲) a neverím, že za tým boli len zapálené lýtka a Domov odzbrojujúci šarm. Od začiatku mi blikala kontrolka. Keď v nej začal hlodať chrobáčik pochybností, tak som si hovorila, že dievča konečne našlo návod na použitie pre pud sebazáchovy. Z Domovej rezervovanosti a tajomna sa nakoniec vykľuje čosi prostejšie, čo možno nebude až také magické a sexi ako Massimovo tiko-mľochtanie a tak táto linka u mňa až tak nezabodovala. Až pri morbiďáckej bazénovej scéne som sa potešila zvratu.
Pri dejovej linke z minulosti bola autorka viac ako ryba vo vode. Hlavne časť o levanduľových poliach, alchýmií pri výrobe vôní, láskach a sklamaniach dvoch sestier Benedicté a Marthe bola v porovnaní so súčasnou linkou na spisovateľsky lepšej úrovni. Myslím, že aj gradácia deja bola prepracovanejšia a uveriteľnejšia. Nebola sladká, bola taká ako život sám - plná odbočiek a úskalí. Každopádne autorka vie písať a láska k Provensálsku je u nej badateľná. Aj vykreslenie charakterov sa mi v tejto časti videlo pestrejšie a atraktívnejšie.
Lampa je z tej kategórie kníh, ktorá asi v mnohých čitateľoch vyvolá odlišné pocity. Buď tú pravú emóciu a záhadný príbeh nasiaknutý ducharinou, ktorý si užijú alebo naopak vďaka pomalému popisnému štýlu autorky hlavne v úvode knihy u nich Lampa úplne prepadne. Aj ja som spočiatku bojovala, ale som rada, že som vytrvala. Príbeh nabral na dynamike a tak som si tento mysteriózny príbeh užila. Autorke však musím vytknúť ťahavý úvod a trochu naivnú skladbu postáv v súčasnej linke. Príbehu by sa zišlo preškrtanie hlavne v úvodnej časti. Necelých 4/5⭐️ s odretými uškami.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Fortuna Libri.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)