Ďalší Fitzek ďalšie sklamanie? Alebo si ma nemecký kráľ psychotrileru získal späť?

Keď vidím Fitzekovu knihu v edičáku, tak nestrieľam konfety jak taká 🎾 tepša, len ho registrujem a dumem či mu poviem svoje áno. O tom, či mi jeho Mimika bude súdená som nechala škodoradostne rozhodnúť baby v Tatrane a tie nakoniec rozhodli, že mu mám dať šancu. 

Hneď ako sa mi kniha dostala do rúk ma zaujala jej obálka. Nie som fotovouchyl a nemám cit pre krásnu fotku. Nie som ochotná pre peknú fotku visieť zo stromu, nechať si v nohách pochodovať mravce, točiť sa ako blb proti svetlu alebo čarovať vo photoshope. No pri tejto obálke som sa škrabkala po gebuľke.... Ako do prdele sfotím knižnú kebab placku zabalenú v alobale? 😱😳

Fitzek ma zjavne rád výzvy (teraz nenarážam len na obálku) a tak pri tejto knihe opäť lovil v neznámych vodách. Pomáhal mu pri nej aj odborník na mimiku. Pri knižnej sérií Auris si zas nechal spoločne s Klieschom poradiť odborníkom na zvuk. Myslím, že mimika je však v tomto smere asi pre mnohých z nás čitateľnejšia a že dokážeme rozpoznať minimálne najzákladnejšie emócie nakreslené v drobných pohyboch tváre. Dokážeme však takto zhodnotiť aj svoju mimiku a gestá?

Hlavnou hrdinkou príbehu je odborníčka na mimickú rezonanciu Hanna Herbstová, ktorá bola neraz súčasťou policajného vyšetrovania a súdnych pojednávaní pri analýze mimiky páchateľov. Teraz sa však ocitá takpovediac na druhej strane barikády. Prizná sa k vražde manžela a dcéry. Zároveň však trpí aj veľmi neobvyklou chorobou - "intoleranciou" na anestetiká, po požití ktorých dočasne stráca pamäť. To, že až na svojho syna Paula zabila svoju rodinu sa dozvedá z videozáznamu svojho priznania, ktoré jej však zviazanej pustí zločinec na úteku. A nie je nim nik iný ako obávaný Chirurg a Hanna je na úteku spolu s ním... Prečo vlastne? Aj napriek amnézií však neverí, že by bola niečoho takého schopná a tak hľadá pravdu a snaží sa dokázať svoju nevinu. Alebo je nakoniec predsa len vinná, zákerná vrahyňa a má niečo spoločné s ďalším sériovým vrahom - Rybárom? Podarí sa jej nájsť vodítka a osviežiť si pamäť?

Občas mal príbeh príliš veľa kučierok a odbočiek, ale už to beriem ako fitzekove poznávacie znamenie a jeho špecialitku. Keď už si myslíte, že ste prišli na to, čo sa stalo, tak vás autor vyvedie z omylu a v príbehu vás vymácha jak starú rentu v reklame na Vanish. Fitzek rozviedol aj viacero zaujímavých tém - mimo iného aj to, či mozog vrahov a tyranov nevykazuje isté anomálie už pri vývoji v ranom detstve. Špecialitkou autora sú obzvlášť twisty v závere a tak tomu bolo aj v Mimike. Príbeh som mu zožrala aj s navijakom a taký záver som veru nečakala a úplne mi pri tom, nebudem diplomatická - scislo ric a tip mi nevyšiel. 

Kto ma pozná, tak ten vie, že nebudem chváliť pierka ošklbanému kuraťu - debilné prirovnanie, ale hádam sa chápeme 😂 V prípade tejto knihy môžem bez príkras zhodnotiť, že to bola najlepšia Fitzekova kniha z tých, ktoré som od neho doteraz prečítala a to som vraj naňho podľa niektorých jeho ultras veľmi zlá a sprosto kritická (ďakujem za zlobrie smajlíky a urazené komentáre). Príbehovo, zápletkovo a aj skladbou postáv ma kniha neiritovala a nemala som ani pocit, že si autor až tak uletel, čo sa mi pri čítaní niektorých jeho diel často stávalo a kazilo mi dojem. Tu to bolo naozaj aj psycho, aj krimi, aj triler. Veľmi ma bavil aj rozbor jednotlivých gest, jemných mimických zášklbov či očného kontaktu. Asi teda ostanem naďalej pri Fitzekových knihách opatrná a prevediem zodpovednosť na baby v Tatrane, lebo v tomto prípade to bola trefa 😂😁 5/5⭐️. 

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran.