Nemecké dievča neplače - útla knižka s dojímavým príbehom. Lebensborn & Biela ruža

V poslednom čase čoraz viac siaham po tvorbe našich autorov. Konečne! Moja nechuť a sklamanie hodili do šancu šikovní autori, ktorých knihy mi padli do oka a mala som našťastie dobrý čuch pri výbere. Jednou z takýchto autoriek je aj Michaela Ella Hajduková. 

Ešte minulý rok som si prečítala Berlínske hviezdy. Aj napriek tomu, že práve nie som milovníkom romantických knižných príbehov a ani fikcie z obdobia druhej svetovej vojny, tak si ma táto kniha získala. Autorka vie krásne narábať so slovom a príbeh vyskladá tak, že doslova spieva. Opäť sa budem opakovať, ale nádherný popisný štýl si ma úplne získal. Aj vďaka tomu som sa vedela v myšlienkach preniesť do doby, kedy sa príbeh odohrával nielen vizuálne, ale doslova aj atmosférou či vôňou. Ako druhú som čítala knihu ZlatovláSSka. Tu sa však priznám, že tento príbeh ma až tak neohúril ako práve spomínané Berlínske hviezdy. I keď krásny, spevavý štýl písania si autorka ponechala :) 

Prejdime však k mojej aktuálne poslednej prečítanej knihe od Mišky Hajdukovej. Knižný boh mi doprial a jej knihu Nemecké dievča neplače s venovaním som vyhrala v súťaži na Instagrame, za čo ešte raz krásne ďakujem. Úprimne som sa tešila, pretože knihy s osobným venovaním majú v mojej knižnici špeciálne miesto a veľmi si vážim, že si autor dal ten čas a venoval mi zopár slov :) 

Útla knižka, ale so silným a dojímavým príbehom. Ako to už v autorkiných knihách chodí, tak aj tu sa pretkáva minulosť a prítomnosť a nechýba ani isté nadprirodzeno. S ubúdajúcimi stránkami vás možno smerovanie príbehu až tak neprekvapí, no napriek tomu nemám príbehu čo vytknúť. Opäť sa dozvedáme "pikošky" a možno nie tak známe fakty a udalosti z dôb dávno minulých. Konkrétne v tomto príbehu sa čo to načrtne o organizácií Biela ruža, ktorá fungovala počas nacistického režimu. Bola jeho protipólom - jej hlavným poslaním bola akási intelektuálna vzbura voči režimu. Teda nie násilná forma protestu, ale forma akéhosi tichého, no o to údernejšieho nesúhlasu s cieľom otvoriť oči čo najväčšiemu počtu ľudí. 

Možno ste už počuli o Sophie a Hansovi Schollovcoch. Práve títo dvaja súrodenci a mladí študenti Mníchovskej univerzity stáli za zrodom protinacistickej organizácie Biela ruža. Spočiatku boli Sophie a Hans nadšencami režimu, no ich postoj sa rokmi zmenil (ich otec bol oporcom režimu už dávno a bol preto zdrvení zo zaslepenosti a prístupu svojich detí). Dlho boli v hľadáčiku gestapa. Avšak posledná akcia, ktorá sa zapísala do dejín - kedy Sophie a Hans rozhádzali letáky Bielej ruže po areáli Mníchovskej univerzity boli začiatkom ich konca. Súrodenci boli vo vykonštruovanom procese uznaní vinnými a sťatí gilotínou. Ich akt nesúhlasu voči režimu a hlavne lojálnosť voči ostatným členom organizácie (nevyzradili žiadneho ďalšieho člena) je veľkým výkričnikom a hlavne dôkazom toho, že dobro existuje. V Nemecku sú považovaní za národných hrdinov a na pamiatku ich odvahy sa na Mníchovskej univerzite nachádza pamätník s letákmi Bielej ruže - ako spomienka na ich šľachetnosť, vytrvalosť a boj za správnu vec. (link na zaujímavý článok o tejto organizácií vám pridám na koniec článku - v prípade IG nebude k dispo; bude len na blogu, treba sa odkliknúť)

Príbeh sa vracia aj do tohto obdobia, kedy spoznávame mladú dievčinku Francku (neskôr Friedu). Autorka teda načrtne aj program Lebensborn prostredníctvom príbehu tohto mladého českého dievčatka, ktoré nacisti násilne odtrhli od rodiny i z rodnej hrudy. Gro príbehu sa odohráva po skončení druhej svetovej vojny - konkrétne v 80. rokoch. Najvýraznejšími postavami sú Viktória a Marco - snúbenci, ktorí sa rozhodli pokračovať v myšlienkach Bielej ruže. Aj napriek tomu, že druhá svetová vojna skončila už dávno, tak ešte stále bolo veľa vojnových zločincov na slobode. A táto dvojica sa snažila o ich dolapenie. Súčasnosť nás dostane do Nemecka, kde sa v jednotlivých osiach vyvíjajú osudy troch kamarátok Liesel, Nory a Lucie. A tu už prichádza rozuzlenie... Čo spája tieto ženy, Friedu, Lídu, Victoriu a Marca? 

Musím povedať, že príbehom som doslova preletela. Bolo to veľmi príjemné čítanie, aj keď vzhľadom k téme príbehu to asi nie je ten najvhodnejšie zvolený ekvivalent. Veľmi sa mi páčilo prepojenie a hlavne znova ten krásny štýl. Ako notový zápis alebo pokojne plynúca rieka... Jemný vánok v spojení s teplými lúčmi slnka, ktorý vám šteklí vlasy a tvár a napĺňa dušu radosťou. Táto kniha bola dlhšie nedostupná, avšak vydavateľstvo Motýľ sa rozhodlo pre dotlač s novou obálkou. Aspoň sa môže dostať k ďalším čitateľom. Príbeh Viktórie, Marca, Friedy a troch kamarátok sa mi vryl pod kožu a určite si zaslúži viac pozornosti. Radím ho k jedným z najkrajších, hoci fiktívnych príbehov z obdobia druhej svetovej vojny. Knihu hodnotím na 5/5*. Mne sa veľmi páčila :) 

Link na článok o Bielej ruži: 

https://zivot.pluska.sk/reportaze/schollovci-boli-spociatku-nadseni-clenovia-hitlerjugendu-neskor-pochopili-obludnost-nacizmu