"Srdiečko-vylievacie" recenzie kníh so štipkou humoru a dávkou úprimnosti & cestovateľské trampoty geografa "na služobnom dôchodku".
12. júna 2026
31. mája 2026
NOVÁ RUBRIKA. Čo neuniklo Taňkovmu knižnému radaru alebo Z čoho má moja peňaženka bruchabôľ. Jún (kvázi máj) 2026, časť prvá.
JÚN 2026
30. mája 2026
Manželia a milenci. Egypt, svet diplomacie a špionáže, hudobná hviezda a tajná rodinná história.
Finále série Čierny ľad. Dokázala Yrsa s gráciou ukončiť sériu s Idunn, Karó a Týrom?
Priznania z ústavu, časť prvá. Ošetrovateľ Jack Steen a posledná spoveď tých najhorších zločincov
Pomerne dávno som nečítala žáner true crime a popravde, už mi to aj celkom chýbalo. Aj keď toto asi nevyznie práve najlepšie a v môj prospech 😁 Myslím, že krimi nadšenci to pochopia a neodsúdia ma za úchyláčizmus. Priznania z ústavu od Jacka Steena sa dajú priradiť práve k tomuto žánru, aj keď nie celkom...
Jack Steen je prakticky hlavným hrdinom tejto knihy. Tá je vlastne výpoveďou ošetrovateľa, ktorý pracuje v ústave, kde končia duševne chorí zločinci. Tí najhorší z najhorších. Monštrá, ktorých však pred chladnými múrmi väznice "ochránil" ich psychický stav. Aj keď teda chlad väzenských múrov vystriedal chlad múrov psychiatrickej liečebne, ktorá nebola o nič prívetivejšia... Jack je kolektorom príbehov zo smrteľnej postele týchto zločincov a prezentuje sa ako taký prevádzač na druhý svet Cháron - poskytnem ti jazdu loďkou a hladký odchod, ak mi ty rozpovieš svoj príbeh.
Viacvrstvový spoločenský román, ktorý vás chytí za srdce.. a zlomí ho... Zlomená krajina
Ošiaľ zvaný hokejové romance... alebo prvá časť série Off campus - Návrh.
Kniha tajomstiev - prečo v Ríme po morovej epidémii naďalej umieralo veľa mužov?
30. apríla 2026
Mŕtvy z hory Storr - pokračovanie série s vyšetrovateľom Duncanom McAdamom
Spoločenský román o sile žien, láske ku koreňom a túžbe po vzdelaní a spokojnom živote. Biela moruša
Spoločenské romány, kde sa dej príbehu odohráva vo vzdialených a exotických krajinách patria medzi mojich obľúbencov. V poslednom období čoraz viac siaham po knihách, kde sa čo to dozviem najmä o ázijských krajinách a ich pestrej kultúre. Nie je teda prekvapením, že ma v edičáku Grady zaujala práve Biela moruša od Rosy Kwon Easton.
Tento príbeh bol pre autorku veľmi osobný až priam intímny. Je totiž inšpirovaný skutočným príbehom jej starej matky. Táto rovina príbehu je citeľná. Rovnako aj citlivý popis rôznych foriem lásky - od tej materinskej, sesterskej, mileneckej až po lásku ku koreňom, vlasti a tradíciám. Kórea bola v čase mladosti hlavnej hrdinky príbehu - Mijong pod vplyvom Japonska. Pálčivou témou nebolo len utláčanie práv žien, prílišný tlak na zachovanie tradícií, ktoré by už v modernom svete nemali mať miesto (napr. nútené manželstvo), ale aj segregácia obyvateľstva a mizivé možnosti, čo sa týka vzdelania žien.
S láskou mama - sľubný triler, ale s nevyužitým potenciálom
Urostorky - bizarné zážitky lekára podané s humorom a ľudskosťou
Smradľavučká historická detektívka - Vražda morskej panny
O liečiteľke žijúcej v čase morovej epidémie. Mágia, bylinky a medicína
Posledné pomaznanie - úprimná a otvorená spoveď výnimočnej ženy
Veľakrát sa pri prezeraní edičákov nadchnem už na prvý pohľad, no veľakrát aj prehliadnem zaujímavé tituly, lebo buď ma povrchne nezaujme obálka alebo nepoznám autora a tak knihu oblúčikom obídem. Na tú prvú časť vety je tu master card a na tú druhú ľudia, ktorým pri ich recenziách na knihy verím, lebo viem, že píšu od srdca a úprimne. Nie, dnes to už samozrejmé nie je. V mojom prípade bola táto dobrá víla drominickacita.sk, ktorá ma na knižku upozornila 💕
Stačila jedna ukážka a už som bola lapená. Nebola potrebná obálka so zlatým písmom, ani mapka či oriezka, ktorá mi spôsobí vyvrcholenie... ale iba slová, skrz ktoré prišla emócia. Poznáte ten pocit, keď niekoho počúvate/vidíte - či už je to dokument, podcast, neznámy na zastávke alebo ak čítate a máte pocit, že debatíte na vínku s dobrou kamarátkou a že toho človeka poznáte, má hneď vaše sympatie a každá vaša bunka mu venuje maximálnu pozornosť? Presne taký pocit som mala. Aj keď Alicin príbeh (možno z väčšej a možno z menšej časti alebo úplne celý je autobiografický) vôbec nebol ľahký, ale veľmi boľavý, tak autorkin štýl bol ako mäkká perinka. Intímna, hrejivá, chladivá, ak ju otočíte, hľadajúca útočisko i miesto, kam sa iba schovať pred svetom, oddychovať a kde si rozložiť svoje kosti a len tak zízať do stropa. Neviem, či som vôbec niekedy čítala taký príbeh, kde som sa smiala, plakala, fandila a kde som mala pocit, že hrdinka je ozaj HRDINKA.






.jpeg)












