Na knihu Lazár od švajčiarskeho mladého talentu - Nelia Biedermanna som sa veľmi tešila a považovala som ju za čierneho koňa môjho knižného leta. Táto kniha zbiera v zahraničí nadšené ohlasy a mnohí označujú autora za vychádzajúcu hviezdu knižného univerza. Ako sa táto senzácia a dosť vyhajpovaná kniha páčila mne?
Na prvý pohľad ma zaskočila hrúbka knihy vzhľadom na to, že malo ísť o trojgeneračný román resp. ságu. Pod ságou by som si totiž rozhodne predstavila niečo, čo ide až pod kožu, do hĺbky, niečo čo je závislé na detaile a popisoch, čo sa koniec koncov pretaví aj do finálneho počtu strán. Preto som bola skôr skeptická...
Do obdobia plného neistoty, kedy už v ovzduší cítiť nepokoj a pach vojny sa do váženej aristokratickej rodiny narodí Lajoš. Očakávaný mužský dedič a pokračovateľ maďarského šlachtického rodu von Lazár. Tvrdý a neľútostný barón Šandór však zažije sklamanie. Jeho potomok je totiž krehký, bledý a vôbec sa naňho nepodobá. Je vôbec jeho? Dokáže toto krehké chlapča s pokožkou takmer priesvitnou byť hodné lesku mena von Lazár? Rod, ktorý si prešiel mnohými úskaliami, tragédiami, vzostupmi i pádmi čaká neľahká úloha. V zlomových časoch, ktoré poznačili nielen Maďarsko, ale aj celú Európu i svet sa rodí príbeh, ktorý čitateľa prevedie životom troch generácií. Ide o román plný túžob, lásky, smútku, tragédií i rodinných tajomstiev, kde postavy čaká neľahká úloha - nájsť seba, svoje miesto vo svete a pokúsiť sa vyrovnať s tým, čo za toto časové obdobie zažili.
Moje obavy z hĺbky sa žiaľ tak trochu naplnili. Autorovi to však na druhej strane ani tak veľmi nevytýkam, ale skôr to považujem za veľmi umný ťah na bránku, aby sa mohol priblížiť väčšiemu množstvu čitateľov. V súčasnosti totiž skôr čitateľa nalákate na niečo svižnejšie a nie veľmi rozvláčne. Nemôžem povedať, že by sa mi tento príbeh nepáčil - práve naopak. Ale... Chýbala mi hĺbka. Autor veľakrát iba kĺzal po povrchu a príliš skákal v čase. Najmä počas druhej polovice knihy, ktorá sa prelínala už k obdobiu druhej svetovej vojny mi chýbalo to, čo bolo v prvej (pomalšie plynúcej) časti knihy - zameranie na postavy a ich vnútro a nielen na jednotlivé udalosti, ktoré formovali vtedajší svet. Mala som pocit, že prvá polovica knihy bola viac osobná, viac citová a viac zameraná na jednotlivé postavy a ich vnútorný svet. Plusom bol aj jemný poprašok, nazvime to mágie a skôr tragédia človeka, jeho smútok, neradosť zo života než popis toho, čo sa dialo naokolo. Preto mám pocit, že som si silnejšie puto dokázala vytvoriť s postavami prvej generácie a sčasti aj druhej, kde bolo viac vnútra a atmosféry. Pri tej najmladšej generácii - Lajošových deťoch Eve a Pištovi som vzťah k nim a ani názor na nich nedokázala plne rozvinúť a definovať.
Pri ságach je častým javom veľa opisov. Opäť sa opakujem - vzhľadom k hrúbke knihy ich tu toľko nie je. Nezalejú vás ako med a ani vás neunudia. Myslím, že autor má našliapnuté k veľmi úspešnej spisovateľskej kariére, lebo čo sa týka štýlu písania a využívania jazykových prostriedkov, psychológie postáv i samotného nápadu - klobúk dole (aj prekladateľke). Chcelo to asi len štipku kľudu, rozvahy a odvahu nebáť sa ísť postavám viac pod kožu. Autor si smelo vybral asi najťažšie obdobie dejín a komplikovaný svet aristokracie, no nedokázal z nich úplne vymačkať potenciál, ktorý táto kombinácia ponúka. Každopádne však tlieskam autorovi, že v tak mladom veku dokázal svoje postavy takto uveriteľne "vydusiť". Jeho farbistý štýl a cit starej duše rozhodne nie je na zahodenie a budem netrpezlivo vyčkávať na jeho ďalšiu knihu. Snáď sa dočkám aj väčšej "pitvačky" 😁
Opäť shout-out pre moju peňaženku. Aj napriek pár výhradám za mňa veľmi slušný a originálny počin, ktorý síce neradím k úplnej topke, no rozhodne mi táto kniha kempuje v hlave.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)