Áno, ešte žijem, len som si od písania dala nútenú pauzu vďaka pracovnému šialenstvu. Napriek tomu som však dumala, či sa k tomu ešte vôbec oplatí vracať. Som však tu, tak je to neklamný znak toho, že asi ešte mám čo povedať. Postupne sa vraciam ešte k môjmu augustovému čítaniu - áno, mám vražedné tempo slimačej mrciny, no keďže toto sú len moje osobné restíky, tak mám svedomie čisté. Moje knižné leto definitívne zaklincovala kniha Psychoterapeutka v akcii a tak vám teraz v krátkosti zhrniem moje dojmy.
Tešila som sa na cozy kriminálku s jemnou dávkou sarkazmu a britského suchého humoru. To som z veľkej časti dostala v podobe veľmi divného, ale celkom fungujúceho dua. Na jednej strane je tu ufrfľanosť a zvedavosť hlavnej hrdinky - utiahnutej, ale za to neodbytnej psychoterapeutky Patricie. A na strane druhej jej svojrázny a zdravo drzý sused Prichard, ktorý žije v sebaklame, že dokáže rovnako ako Ježiš premeniť vodu na víno resp. akýkoľvek degustovateľný destilát. Už kdesi v úvode mi trošku zdvihla obočie "nenápadná" reklama na autorkine odborné knihy. Neviem, bolo to okaté a pre mňa trošku vtieravé, ale ok, beriem to tak, že Patricia je vlastne alter ego pani autorky.
Telo nájdené pri útesoch, ktoré sú známe medzi lovcami krásnych výhľadov pre sociálne siete spočiatku nevzbudí podozrenie a polícia ho vyhodnotí ako samovraždu. Miestnej psychoterapeutke Patricii tu však niečo nehrá a toto divné úmrtie jej klienta Henryho jej už od začiatku smrdí a neverí, že by si Henry siahol na život. Pri ňúraní a hľadaní pravdy jej odvážne pomáha aj jej sused a verný priateľ Prichard - presný opak trochu menej spoločenskej Pat. Prichard sa so svojím nenúteným šarmom a schopnosťou spriateliť sa aj s diablom ocitá spolu s Pat v centre vyšetrovania uprostred komunity dedinčanov, ktorí im pri vyšetrovaní rozhodne nepomáhajú a hádžu pomyselné polienka pod nohy. Lebo každý z nich má zjavne za ušami. Smelé podnikateľské plány, žiarlivosť, lepkavé paprče bažiace po dolárikoch, provokatívne swingers párty, nezvestné chránené netopiere a vírivka, ktorá by mohla byť výkladňou skriňou pohlavných chorôb a výlučkov všetkého druhu... Rôznorodé stopy, ktoré vás zomelú ako žabu v mixéri. Má niekto z miestnych prsty v Henryho náhlom skone?
Toto hodnotenie píšem skoro dva mesiace po prečítaní a priznávam, že v mojej pamäti musím vymetať pavučinky 😁😂 Tento príbeh síce mal taký príjemný introvertno-ududrano-roztržitý vibe, ale zároveň mi jeho dynamika a smerovanie nie vždy udreli na tú správnu strunku a tak som ho aj čítala dosť dlhý čas. Je to síce čítanie ako stvorené k bazénu, kde oceníte ľahšie čítanie, ale miestami som mala pocit, že autorka sa tak trošku motkala ako po litri Peregu. Humorné situácie vyžadujúce si voltaren boli síce môjmu dinosauriemu prudko hypochondrickému srdcu blízke, no príbeh mal aj množstvo dier a vyšetrovanie mi ku koncu prišlo akési splašené a bezhlavé... Môj dojem občas rušil aj veľmi zvláštny jazyk a vyjadrovacie prostriedky. Jemným mínusom bola pre mňa skladba postáv. Žiadna z nich ma nedokázala presvedčiť a to aj napriek tomu, že autorka vytasila všetky psychologické esá, ktoré ako psychoterapeutka ovláda. No samotné vyšetrovanie a zápletka boli chaotické a policajné oddelenie pôsobilo ako banda lenivých egocentrických narcistov závislých na kofeíne, šiškách a ľúbivých štatistikách. Asi som čakala niečo viac prešpekulované, hoci tu bolo veľa svetlých momentov, kedy som si už hovorila, že tak snáď to už cvakne... Necvaklo, ostala tam malá štrbinka.
Za knihu ďakujem svojím úsporám, ktoré som na skrátenej dovolenke nestihla oplieskať 😆
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)