Ako sa správne navnadiť na letné dovolenkové čítanie a leňošenie? Skúste "nantucketovky" od Elin Hilderbrand

Predpríprava na letné špekačkovanie a nedobrovoľné nadmerné odparovanie telesných tekutín v mojom prípade zahŕňa aj "hurikán" v mojich knižných preferenciách. So vzrastajúcou teplotou si moje 3 mozgové bunky žiadajú niečo ľahšie, trošku romantické, trošku dramatické, záhadné, krvavé, možno aj vtipné - hm, na to, že sú tie mrchy už len tri, tak sú aj dosť náročne, nie? Našťastie tieto kritériá dokonale spĺňa tvorba Elin Hilderbrand, ktorej príbehy nás v zlomku sekundy prenesú na ostrov Nantucket - vyhľadávanú oddychovú destináciu v USA, kde si chodia svoje biele aristokratické telíčka priškvariť, doláriky rozflákať a na jachte sa prizabiť hlavne tí, ktorí na konci mesiaca nemusia žiť na vifonkách a paštétach. 

Tento rekreačný fliačik zeme je rajom oddychu pre zazobancov a tak mala Elin z čoho čerpať. Čítala som aj jej predošlé knihy (Dokonalý pár a Hotel Nantucket) a tak som v prípade Labutej piesne išla doslova na istotu. Ani tu nešetrila trampotami zo sveta smotánky, gastroorgazmickými pasážami, pikantériami, avantúrami, záhadami a nezabudla ani na extravaganciu - v tomto prípade boli jej nositeľmi manželia Leslee a Bull (meno za trest toto 😂) Richardsonovci. A navyše, jedna výhoda - aj keď ide o sériu, tak jej knihy nemusíte čítať po poradí. Aspoň ja som v tomto smere nevidela prekážku (nosím dioptrie, ale aj tak 😀). 

Keď si dlhodobo nepredateľnú vilu za 22 melónov, ktorej hrozí o niekoľko desiatok rokov kolaps kúpi len tak lusknutím prstov záhadný manželský pár, tak je jasné, že toto leto nebude na Nantuckete núdza o drámu (pozn. do môjho denníčka: mala som sa lepšie učiť a skončiť ako nantucketský realiťák - už by som sa vozila na Ferrari 😎). "Tri osmičky" sa čoskoro stanú miestom bujarej zábavy a nápaditých a  uletených večierkov, kde hostiteľka Leslee - kráľovná flirtu, nemá žiadne zábrany a vždy v pozore ruku šmátralku. Peniaze sú pre ňu vstupenkou prakticky všade - do luxusných butikov, rezortov, vychýrených reštaurácií, klubov... Avšak, dostať sa do priazne a sŕdc miestnych obyvateľov možno nebude až taká jednoduchá záležitosť a možno si bude žiadať niečo rafinovanejšie než zmrzlinu z hľuzoviek, gýčové párty či umenie rektálnej speleológie. Kam Richardsonovi prídu, tam po nich ostáva spúšť a keď Leslee nedostane to, čo chce, tak problém je na svete - paňske dzecko rulezz. Vedľa tejto na nervyidúcej a tikvoku spôsobujúcej dvojice sa veľmi často ocitá Coco - ich nová pomocníčka v domácnosti a pravá ruka. Tá je ich opakom. Je bezprostredná, trochu šialená, zasnívaná, no zároveň aj zodpovedná a rozhodne nie hlúpa. Pri obnovovaní svadobného sľubu sa však Coco stratí a luxusná vila Richardsonovcov ľahne popolom. Majú tieto dve udalosti niečo spoločné? 

Keďže som čítala aj predchádzajúce dve knihy, ktoré od autorky vyšli v slovenskom preklade (nečítala som len Päťhviezdičkový víkend), tak si to viem aj trošku porovnať. I keď to nerobím rada, ale podvedomie proste neumlčím karamelovým veterníkom ani zhužvanou ponožkou. Tak pekne poporiadku. Autorkin štýl ostal viac-menej nemenný a ak fičíte na príbehoch, kde sa vám sliny zbiehajú ako bernardínovi a tečú ako niagary, tak ste na správnej adrese. Hlavným hrdinom som závidela to neskutočné množstvo žrádla a kokteilíkov s ľadom a dáždničkami, keďže som aktuálne na diéte a zožrala by som aj klince, ak by voňali ako čokoláda. Zároveň som špiceľbaba, takže klebietky a tajomstvá mi nie sú cudzie a moje uško nimi nepohrdne, takže aj v tomto smere som sa cítila ako ryba vo vode - no a čo, každý z nás ľúbi drámy. Autorka sa nebojí vyvaliť na čitateľa mech plný postáv, no zároveň si veľmi ľahko zapamätáte, kto je kto a to aj v prípade, že máte hardisk na mená veľký ako prachová častica. V tejto časti bolo smerovanie príbehu a jeho rozuzlenie možno trošku viac predvídateľné a stačia vám naň aj tri mozgové bunky, no určite má čo ponúknuť a ak si ho bachnete k aperolu a zakempujete sa do lehátka, tak si ho isto užijete. Ja som si ho síce asi v najväčšej miere vychutnávala v preklimatizovanom autobuse smerom do Zvolena a potom vo Zvolene, kde teplota lízala 35ku, no aspoň som sa fejkovo atmosféricky ocitla na Nantuckete, ak privriem obe oči 😁 Trošku ma ale zamrzel koniec príbehu, ktorý vlastne "vysvetlil", prečo ide o labutiu pieseň... 

Za čitateľský zážitok a navnadenie na dovolenkovú atmosféru ďakujem knihysk 💟 Labutia pieseň je dostupná na tomto odkaze. Rovnako aj ostatné knihy od autorky, ktoré sú ako stvorené na plážové a bazénové leňošenie 😎