Finálna časť ságy o Floriovcoch. O úpadku slávneho rodu.

Asi som sa s tým ešte nepriznala, no keď som videla medzi novinkami ešte viac ako rok dozadu prvú časť trilógie o Floriovcoch bola som zvedavá, no zároveň aj trošku skeptická. Kniha ma na jednej strane lákala, pretože milujem atmosféru tej doby v knihách i vo filmoch, no mierne obavy vo mne vyvolala práve nosná linka - podnikateľský život a fakt, že šlo o ságu, kde príbeh má aj práve tú osobnú a niekedy až intímnu rovinu. Spojiť tieto dva elementy mi prišlo ako náročná úloha, no po dočítaní poslednej časti o Floriovcoch musím uznať, že moje obavy boli zbytočné... 

Stefania Auci si naozaj dala záležať. Po prečítaní poslednej, tretej časti síce u mňa víťazom stále ostáva druhá časť, ktorá sa mi javí ako najemotívnejšia a najzaujímavejšia, no ani tá tretia nezaostávala. Finálna časť ságy o Floriovcoch však bola iná hlavne kvôli tomu, že už v nej bolo cítiť aj akýsi zlom z hľadiska postavenia žien. Práve to ma v príbehu o Floriovcoch trochu ubíjalo. Ženy síce poťahovali neviditeľnými nitkami v živote floriovských mužov, no zároveň im chýbala taká tá ženská ochranárska aura a vyššia dávka sebaúcty. Žili v ich tieni a častokrát boli poslušnými manželkami a doslova zbytočne zahodili svoj talent a intelekt. Ani v tretej časti nebola núdza o záletnícke etudy, ženské slzy i priam až megaporciu žiaľu a smútku... No a nakoniec, ako aj našepkáva názov knihy - úpadok rodu Floriovcov, kedy po viacerých zmenách v rámci podnikateľského portfólia prišiel prepad a aj ich degradácia v spoločenskom rebríčku.

Postava Francy - manželky dediča Ignazia ma už od začiatku až tak nechytila za srdce a trochu som kvôli tomu s príbehom bojovala. Jej svokra mala u mňa lepšie renomé a to aj napriek tomu, že ju isté smutné okolnosti zmenili... Francin manžel Ignazio ma zo všetkých Floriovcov vytáčal asi najviac. Nielen z hľadiska osobnostného, kde sa z neho vykľul prototyp chlapa, o ktorom ženy klebetia v bare a hádžu šípky do jeho papierovej podobizne, lebo okrem iného zo ženy pravidelne robí párnokopytníka s oceňovanými zhodami... Aj z hľadiska profesného sa mi zdal ako ľachtikár... A jeho mladší brat za ním žiaľ v mnohom nezaostával... Táto časť bola však aj plná smrti, smútku a strát. Ešte viac ako tá predošlá. Tu však smútenie nemalo priestor a nebolo mostom, ale naopak vytvorilo priepasť... Srdce mi neraz stislo, pretože práve tieto kapitoly boli asi tie najsmutnejšie, aké som za posledné obdobie mala možnosť čítať. 

Táto časť zaváňala nielen nostalgiou, rozčarovaním, pádmi na samé dno, ale paradoxne aj akýmsi prevratom. Koniec jednej éry totiž znamenal začiatok niečoho nového. Na atmosfére vtedajšej doby bolo vidieť, že spoločnosť sa už začala uberať iným smerom... Žiaľ, nie vždy tým správnym, čo je z dejín viac než známe, no viditeľne sa začalo meniť aj postavenie žien i spoločnosť ako taká. Auci popísala aj tieto turbuletné roky v živote Talianska, no naďalej dávala do popredia práve Floriovcov a zmeny v štruktúre rodinnej firmy i peripetie v ich osobnom živote.

Veľmi zaujímavé boli aj kapitolky o automobilových pretekoch, ktorým holdoval práve mladší dedič klanu Floriovcov. Autorka už tradične na začiatku každej časti prináša krátke uvedenie do spoločenskej situácie v danej dobe a ponechala aj koncept krátkych kapitol, takže čítanie po krátkej odmlke neprivodí čitateľovi zmätky. 

Narazíte na všehochuť - pýchu, ješitnosť, majetníckosť a rezignáciu, ktorá bola začiatkom konca. V príbehu sa sem tam mihnú aj viaceré známe osobnosti, čo možno ešte viac podčiarklo prestíž rodu Florio. Zároveň je však táto sága ukážkou toho, ako sláva, peniaze, lesk šperkov a dobré meno neprinášajú skutočné šťastie... Finálnu časť trilógie o Floriovcoch hodnotím na 4.5/5 ⭐️  a teším sa aj na filmovú verziu. 

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Grada 🦁