Už odmalička som fanúšikom gréckej mytológie a to najmä vďaka legendárnej publikácii od pána Petišku a skvelej pani učiteľke dejepisu, ktorá vo mne prebudila lásku k histórii. Preto ma aj celkom potešil "trend", ktorý sa predral do popredia posledné roky - akési alternatívne prerozprávanie niektorých známych príbehov z antiky. Spev o Achillovi či Kirké som síce ešte nestihla okúsiť, no napriek tomu som sa s nadšením pustila do príbehu o krétskej princeznej Ariadne.
Asi každý z nás pozná príbeh o Teseovi a Ariadne, zlom krétskom kráľovi Minosovi, vynálezcovi Daidalovi a jeho synovi Ikarovi a o labyrinte, v ktorom číha nebezpečný Minotaurus. Aj legendárne klbko, ktoré zohralo v celej tejto báji významnú rolu asi bližšie predstavovať nemusím. No možno nie každému bola známa Faidra - Ariadnina sestra či ich matka Pasifae.
Napísať takýto príbeh si asi žiada aj istú dávku odvahy. Siahnuť po niečom, čo je známe a viac dotvoriť a voľne prerozprávať pozadie príbehu po svojom a pritom neuraziť nadšencov a fanúšikov histórie je náročné. Žánrovo je to taká "rozprávka pre dospelých" pri všetkej počestnosti. Jennifer Saint má veľmi dobrý rozprávačský talent a popisným štýlom vás jednoducho prehupne do slnečného Grécka a časostrojom vás vráti o niekoľko storočí späť.
Páčilo sa mi vykreslenie charakterov oboch sestier i ich puta. Práve rozdielnosť ich istým spôsobom spájala, no zároveň medzi nimi vytvárala aj viacero otáznikov. Autorka do príbehu zakomponovala aj Dionýza - boha vína a pôžitkov. Aj hrdinu Tésea vykreslila v úplne inej rovine na akú sme možno z príbehov o jeho hrdinstvách zvyknutí. Nevynechala ani rozdielne pohľady na materstvo a jeho prežívanie. Popisnosť dávala príbehu obrazotvornosť a doťukla predstavivosť - či už šlo o fyzično jednotlivých postáv, architektúru alebo aj o počasie či prírodu. Psychológiu postáv viac rozvinula práve pri ženských protagonistkách. Mužská časť bola o hĺbku trochu ukrátená. Rozdielnosť v uvažovaní sestier, v ich motiváciách a snoch bola badateľná a práve to ma na príbehu najviac bavilo. Na jednej strane bola bojazlivejšia a možno až príliš opatrná a pragmatická Ariadna, ktorá však vie, čo chce a na strane druhej bola Faidra - odvážnejšia, rozhodnejšia, no aj dosť zbrklá, prchká a tvrdohlavá.
Kniha je umne rozdelená na 4 časti. Prvá bola rozbehová, jadro príbehu - teda časť druhá a tretia ma pohltili a koniec bol aspoň pre mňa taký zvláštny a nemôžem povedať, že by splnil moje očakávania na sto percent. Boli tam drobné trhlinky a možno si zaslúžil plynúť o čosi kľudnejšie a pomalšie a nie tak hop šup. Atraktivitu príbehu dodali aj vsuvky v podobe iných známych bájí. Pre mňa aj napriek príliš zbrklému záveru bol príbeh Ariadny veľmi vydarený počin. K čítaniu som sa s očakávaním rada vracala a vychutnávala si stredomorskú starobylú atmosféru. 4.5/5⭐️.
Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran 🏛
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)