12. septembra 2021

V okamihu - mix žánrov i mix charakterov. Ako sa vyrovnať so stratou či pocitom viny?

September a celkovo celá jeseň a aj zima bude v Tatrane pestrá a bohatá na zaujímavé knižné tituly. Určite si vyberie každý. V mojom prípade som doslova prepočítavala, čo áno a čo nie vzhľadom aj k minimu voľného času, ktorý môžem využiť na čítanie kníh a ich recenzovanie. Pri knihe V okamihu som si nebola úplne istá aj kvôli tomu, že sa tak trochu radí k YA a ja teda fanúšikom YA literatúry nie som. Nakoniec ma však presvedčilo odporúčanie @petrin.kniznytip a recenzia u @monix2110. 

Žánrovo je táto kniha skôr takým psychologickým trilerom, rodinnou drámou a áno aj YA románom. Z každého tak za lyžicu. Takú kopcovitú. Aj preto som teda prestala váhať a dala som tejto knihe šancu... Oplatilo sa staviť na inštinkt a odporúčania?

Už od začiatku viete, že sa stane niečo zlé. Že o život príde mladé dievča. Autorka si zvolila koncept vyrozprávania príbehu a osudov aktérov tejto nešťastnej udalosti očami dievčaťa, ktoré pri nehode prišlo o život. Zomrela na mieste, pokojne, ani nevedno ako. Lúsknutím prsta, blbou zhodou náhod, zlým počasím, vinou dezorientovaného zvieraťa, v dôsledku šmyku, nesprávnym zhodnotením situácie... "Súhrou" viacerých faktorov, ktoré navždy zmenili život dvom rodinám a aj 3 ďalším ľuďom, ktorí boli v tom čase v karavane - Finninej kamarátke Mo, Vanceovi - priateľovi Finninej staršej sestry Chloe a Kyleovi - stopárovi, ktorému pár minút pred nehodou zastavili a ponúkli mu odvoz, lebo sa mu pokazilo auto. 

Kniha je dokonalým kokteilom ľudských pocitov. Ocitáme sa na "mieste činu" a už tam narazíme na podivnosti v správaní. Práve tu som natrafila na pár zvláštností, ktoré mi vírili v hlave a nedávali mi zmysel. Najmä stoické a až nepochopiteľné správanie rodiča či prehnaný až sebecký pud sebazáchovy. Aj ukážku toho, že krv nie je voda a že v napätých situáciách sa v človeku prebudia všakovaké pocity a skryté danosti. Nielen tie, ktoré vo vás naštartujú hrdinu a napumpujú do vás ten správny a nápomocný adrenalín. Ale aj také, ktoré vo vás prebudia zbabelca či vraha...

Jednotlivé charaktery odhaľovali svoje vnútro postupne. Znova použijem svojské prirovnanie, ale pripomínalo mi to cibuľu. Jedna šupka, druhá, tretia... až sme sa dostali k podstate. A tam nás čakal buď pekný, celistvý stred alebo zhnité jadro. Darmo mohol byť vonkajšok pekný. Alebo naopak. Vonkajšok mohol pôsobiť narušený, obitý, no vnútro bolo čisté. 

Hrdinom z knihy sa životom prehnal orkán a rozlámal všetko na drobné úlomky. Neostal kameň na kameni a nik už nikdy nebude taký, aký bol pred tým osudným dňom. V niekom táto nehoda prebudila najspodnejšie pudy a ukázala pravú tvár, v inom zas prebudila dosiaľ nevídané a čisté... Jeden o niečo prišiel, ďalší čosi nové získal a niekto zas niečo stratené našiel... Autorka načrtla viacero tém - stratu dieťaťa, vyrovnávanie sa so stratou, priateľstvo, pretvárku, odcudzenie, obviňovanie, pocit viny, sklamanie, úklady manželského spolunažívania, starostlivosť o autistu (aspoň teda ja som si to vyložila tak, že Oz bol autista, ak nie, opravte ma) nedôveru, neveru, klamstvá, tajomstvá i slabošstvo... 

Aj keď nie som veľmi milovníkom takej dá sa povedať mystiky v knihách, tak v tomto prípade mi táto rovina príbehu vôbec neprekážala. Práve naopak - povedala by som, že tým tento príbeh nadobudol úplne iný rozmer. Taký... hlbší a viac brnkajúci na city. Koniec bol naozaj veľmi pekný a emotívny. Nenarážam iba na koniec príbehu, ale aj doslov autorky a vysvetlenie toho, čo ju k napísaniu príbehu inšpirovalo. Krásne boli zobrazené aj súrodenecké vzťahy, sila priateľstva, snaha o nájdenie stratenej vášne a resuscitácia vzťahov, ale aj "sila osudu" a vyrovnávanie sa so stratou. I odpustenie. Sebe samému. Posledných asi 30 strán som čítala v autobuse cestou k rodičom a poviem pravdu - krivilo mi kútikmi. Napriek tomu, že som bola unavená a z práce som chodila ako po 24 hodinovej šichte, tak som knihu prečítala na zopár nádychov. Ako milovník príbehov, kde sa charaktery rozoberajú do poslednej šrubky som si túto knihu naozaj užila. Hodnotím ju na 4.5/5⭐ kvôli rozbehu, ktorý ma chvíľu držal na pochybách. 

Za knihu ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran. A prosím, nabudúce mi pribaľte ku knihe aj viac času na čítanie 😊😁

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)