6. septembra 2021

Životom na zelenú. Autobiografia hollywoodskeho búrliváka Matthewa McConaugheyho.

Ak by ste v mojej knižnici hľadali biografie, tak by ste sa asi veľmi nezapotili. Nie som ich hltačom a ani ich nevyhľadávam. Kniha Životom na zelenú ma však svojim spôsobom hypnotizovala a tak som sa nebránila a nechala ňou zlákať 😁 

Matthew McConaughey nie je mojim naj hercom. Vnímam ho, ale mám k nemu taký vlažný vzťah. Keď ho vidím v nejakom filme, tak hneď neupadám do mdlôb a ramienko z mojej podprsenky nemá letecké dni. Mnohým ženám však asi tento americký švihák s rozkošnými kučierkami a štebotavými očami orámovanými mimickými vráskami a úsmevom, na ktorý potrebujete zbrojný preukaz zrýchľuje tep a kradne sny. A to aj napriek tomu, že už má po 50tke. Získal si tento symbol dokonalosti s pekáčom buchiet na bruchu a poloboh priam ako vystrihnutý z gréckych bájí moje srdce alebo ma naopak zanechal chladnou? 

8

Matthew zvolil naozaj zaujímavú formu, akou vyrozprával svoj príbeh. Nešlo len o také suché odrapotanie toho, aký som úžasný, perfektný a čo všetko som dosiahol. Ako som sa dostal z nuly na výslnie a ako som sa dostal do obývačiek pomaly do každého kúta zemegule. Svoje rozprávanie doplnil o ústrižky a škriepky spomienok a zápiskov, ktoré si roky poctivo odkladal. Mňa síce tieto motivačné kecy až tak neohúrili a zaobišla by som sa aj bez nich, no chápem, že kniha bola v prvom rade určená pre americký trh. A k Američanom mi toto hollywoodske pozlátko a také to "drama queen" prežívanie a spasiteľské hecovačky patria. Ok. 

Ak mám v úvode zhrnúť nejaké "negatíva" a nedostatky, tak mi chýbal väčší priestor v kapitolách o detstve a dospievaní. Ak ste očakávali, že Matthew otvorí aj pandorinu skrinku a vyrozpráva sa zo svojich tráum, tak toto som tu nepostrehla. To však na jednej strane chápem. A ak si to teraz tak spätne premietnem v hlave, tak vlastne asi spravil aj dobre, že sa nezameral na zlú skúsenosť, čím by možno jeho rozprávanie príbehu smerovalo k ľútosti... Takže beriem späť. Vynechanie tráum a pubertálne intímnosti oželiem, no chýbalo mi možno čosi viac o súrodeneckých vzťahoch v ranom detstve a pikošky o Matthewových prvých láskach a sklamaniach samozrejme bez posteľných scén. Zvedavá babizňa sa vo mne nezaprie. Takže milá Erika, beriete ma do Smotánky? 😁

Ak by som mala Matthewa opísať na základe toho, ako na mňa pôsobil prostredníctvom jeho memoárov, tak by som povedala: ľudský, húževnatý, rodinne založený, vyzretý, s triezvym pohľadom na svet a vždy nad vecou. Nie stále však tomu bolo tak. Hlavne v začiatkoch kariéry vo mne vytváral dojem večne nespokojného, vždy hľadajúceho, nevyrovnaného človeka, ktorý mal strach, že prichádza o svoju podstatu a identitu. Jeho dobrodružstvá na Amazonke i v Afrike vďaka mokrým snom či v časoch, keď brázdil USA karavanom alebo sa zúčastnil roadtripu na motorke po Európe mi prišla ako únik a ako také hľadanie seba samého a svojho miesta na tomto svete. 

Krásne opísal svoj vzťah so svojou už manželkou. To ako sa spoznali a aká je preňho dôležitá. A aj to, že vždy túžil byť hlavne otcom, čo sa mu nakoniec aj trojnásobne splnilo. Lekciu zo života mu dal aj jeho syn, keď mal len tri roky. Tu ma trošku Matthew nasrdkal svojou sebeckosťou a tak trochu pre mnohých mužov typickým strachom zaviazať sa jednej žene... No nakoniec bola práve táto kapitola najkrajšia a chytila ma za srdce. Tu sa z vetroplacha a tak trochu snílka Matthewa stal naozaj pravý a zrelý muž, ktorý sa pozrel na život aj z inej strany a rozhodol sa ho znásobiť. Tu sa mi už rozbúchalo srdiečko a jeho kučierka pošteklila môj chladný ňufáčik 😁

V knihe samozrejme nájdete aj zopár kapitol, kde popisuje proces svojho prerodu do niektorej zo svojich epických postáv. I to ako ho Hollywood dlhé roky zaškatuľkoval ako romantického hrdinu a to, ako sa tejto nálepky snažil zbaviť. Priestor dostala aj jeho najznámejšia úloha vo filme Klub poslednej nádeje, za ktorú získal Oscara. A právom. Tá úloha si vyžiadala mnohé obete. Musel neuveriteľne schudnúť (prosím pošli tú zázračnú pásomnicu aj ku mne 😂🙏) a rovnako aj dostať sa do úlohy človeka, ktorý sa z pozície požitkára dostal do pozície človeka, ktorý zomiera, chradne a trpí, no napriek tomu ešte stále chce žiť. Jeho prejav pri preberaní ocenenia si sám o sebe zaslúži Oscara. Je to asi jedna z najkrajších ďakovných rečí vôbec. Aby som ostala v knihe, tak som si počas čítania pozrela 2 jeho asi najznámejšie filmy - spomínaný Klub poslednej nádeje a aj film Čas zabíjať, ktorý ho vystrelil do povedomia a odštartoval jeho hereckú kariéru v nablýskanom Hollywoode.

Mňa si teda tento fešáčisko s úsmevom, ku ktorému sú povinnou výbavou zváračske okuliare a prenosný defibrilátor získal. Páčila sa mi hlavne kapitola o jeho vzťahu k manželke, ale aj zákulisie tvorby niektorých jeho filmov a jeho cesta k prerodu. Hlavne nadhľad a to ako dokázal z červenej či oranžovej vo svojom živote urobiť zelenú. K tomu, aby sme niečo dosiahli sú potrebné aj pády na hubu. Nič nie je zadarmo a pri všetkom si treba hlavne zachovať humor, úsmev, odhodlanie, ľudskosť, optimizmus a pokoru. A práve to na mňa z tohto človeka vyžarovalo. Dudroško sa vo mne nezaprie a samozrejme ako vyššie uvádzam, tak ani táto kniha nebola dokonalá a sem tam skĺzla do amerického spasiteľského pátosu, no v konečnom dôsledku v sebe nesie pekný odkaz o tom, že ak niečo chcem a makám na sebe, tak to viem aj dosiahnuť a nestratiť pri tom seba samého. Ostáva už "iba" zmeniť všetky červené a oranžové na zelené a ísť za svojim cieľom. Alright alright alright. Knihu hodnotím na 4/5⭐.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)