5. apríla 2021

Strážkyňa slnka - jarný, smutnokrásny príbeh, ktorý pohladí dušu...

V živote každého občas nastanú chvíle, keď z jeho srdca odíde slnko. Keď jeho myšlienky pohltia tmavé chmáry a jeho oči zaplaví smútok a slzy. V takýchto chvíľach si stále hovorím, že vždy existuje dôvod, pre ktorý sa oplatí tieto mraky vyhnať a do svojho srdca znova pritiahnuť slnko a jeho hrejivé lúče. V živote má všetko svoj dôvod, svoj zmysel a niekedy nám aj drobnosť dokáže ukázať smer alebo zapáliť v duši iskierku nádeje. Táto milá, rozprávková kniha (Strážkyňa slnka) vstúpila do môjho života práve v čase, keď mi bolo ťažko na duši. Nehanbím sa povedať, že mi istým spôsobom usušila slzy a prinavrátila úsmev na tvár... 🌞

Aj keď ide o melancholický a trochu smutný príbeh s istou dávkou sentimentu a detskej naivity (všetko v pozitívnom zmysle slova), tak má v sebe krásne myšlienky. Myšlienky o láske, zármutku, žiali, smútku i o pomste a jej dôsledkoch... Dobro i zlo - všetky esencie života. V mnohom mi pripomenula staršie vydanie Andersenových rozprávok, ktoré som mala doma ako dieťa. A príbeh Dievčatka so zápalkami... Hlavne kvôli tým smutným očiam, ktoré ilustrátorka knihy dokonale zachytila. Starý otec mladej hrdinky Lily mi zas pripomenul krásnu rozprávku Môj kamoš Obor. Kniha je teda pohladením nielen pre dušu, ale aj pre oči.

V dedinke, kde vyrastá malá sirota Lily nesvieti slnko... Jar sa vytratila a krajina sa premenila na tmavú, ponurú, chladnú, upršanú a depresívnu... Jej starý otec však aj napriek tomu a nevedno ako dokáže dedinu zásobovať čerstvou a chutnou zeleninou i ovocím. Do jeho skleníka majú však nepovolaní vstup zakázaný. Všetko sa však zmení, keď si jedného dňa doma zabudne desiatu a Lily sa odhodlá odniesť mu jeho chlieb do skleníka a tam nájde... 

Pri tejto knihe som zvolila trochu výnimočný spôsob čítania. Čítala som si ju nahlas. Príbeh som si doslova užívala a nasávala jeho rozprávkovú atmosféru... I keď niekedy až príliš smutnú. Práve preto som ju nezhltla za jeden či dva dni. Naopak, vychutnala som si tento príbeh "se vším všude" - s úsmevom na perách i s cícerkami sĺz na krajíčku. Celý čas som mala pocit, že hľadám slnko spolu s hlavnou hrdinkou...

Výnimočne, nebudem dlhá a príliš "ukecaná" ako tomu v mojich recenziách býva. Tento príbeh si nezaslúži zbytočnú vatu ani moje vtipkovanie. Práve naopak, zaslúži si vďačnosť 💗 Som totiž veľmi rada, že sa mi tento malý, jarný, zelený poklad dostal pod ruky v tom najvhodnejšom čase... A s každou stránkou pritiahol aj do môjho srdca trocha radosti a hrejivých lúčov jarného zubatého slniečka. Za knižku Strážkyňa slnka ďakujem v rámci spolupráce vydavateľstvu Tatran. Veľmi sa teším na jej pokračovanie v letnom šate a zároveň si rada doprajem aj jej snežnú verziu - prvú časť knihy: Snehová sestra. Knihu hodnotím na plný počet 5/5⭐🌞 a v budúcnosti sa určite k nej veľmi rada vrátim. 

2 komentáre:

  1. Tánik, to čo je v hĺbke, sotva niekedy vypláva na povrch. Cítiť, že to podstatné si si nechala v srdci. Chválim ťa za poctivé a nehrané postoje. Chválim ťa, že si svoju loďku nevypustila na more slov. Veľmi pekné. A ďakujem aj za tú prvosienku... Nezabudnem.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zlatá 😊❤ presne si to vystihla, šak ty vieš 😉
      Teraz už vždy, keď uvidím prvosienku alebo lienku si spomeniem na teba 🌾🐞 aj vďaka tejto knižke

      Odstrániť

Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)