Malé jablko. Román o Slovenke, ktorá si v Amerike splnila svoj sen

Čo sa týka sily marketingu pri dizajne obalu, tak žena sa vo mne nezaprie. Ani v prípade kníh. Chutná žltučká obálka s mrakodrapmi na mňa priam volala, vezmi si ma 😅 Aby som však nebola hneď takto v úvode korunovaná za povrchnú knižnú mrchu, tak samozrejme, prečítala som si aj anotáciu. A na tú som sa namotala... Slovenka a navyše blogerka v Amerike? Haló, sem s tým!

Bez okolkov priznávam, že som radšej nemala prehnané očakávania. Vždy sa trochu obávam kníh zo slovenskej produkcie. Náš jazyk sa mi zdá menej kvetnatý ako napríklad čeština a často mi aj práve preto chýba v slovenských knihách taká tá povestná šťava a hra so slovíčkami. Prípadne mám dojem, že autori nevedia až tak dobre pracovať s jazykom a píšu veľmi "plocho", ale to som zas prehnane kritická, pričom toto mi posudzovať neprináleží. Dosť však bolo môjho frflania. Prejdime k podstate. 

Príbeh je románom, ktorý je sčasti autobiografický, teda inšpirovaný reálnymi skúsenosťami samotnej autorky. Autorke rozhodne nechýbala odvaha a načrtla viacero tém, ktoré sú za veľkou mlákou na dennom poriadku, no u nás sa pri ich otváraní vynárajú politické mŕtvoly a zakorenené slovanské nátury sa prežehnávajú rýchlosťou Usaina Bolta, geparda alebo Táničky, keď vidí prdel autobusu 😆 Homosexualita, bisexualita, znásilnenie, fyzická sebaláska, drogy, antisemitizmus... V tejto knihe nájdete z každej tejto bububu témy niečo. Ale nebojte sa, je to v dávke, ktorú určite bez následkov strávite. Práve to mi bolo sympatické. Bolo toho akurát, nebolo to prehnané a autorka krásne vykreslila, akí sú nám v tomto smere Američania vzdialení. Že tolerancia je u nich úplne niekde inde a byť iným a svojim spôsobom aj originálnym je lepšie než svoj život prežiť v maske a strachu. Smutné, že my sme naďalej takí skostnatení a namiesto pochopenia či tolerancie radšej hneď toho druhého odsúdime... To je omnoho jednoduchšie... 

Spočiatku som sa začítavala pomalšie a postrádala som dynamiku. Hlavnú hrdinku Elenu som na jednej strane obdivovala za jej odvahu, no na druhej strane sa mi niekedy zdala priveľmi naivná a málo sebavedomá. Moja nasrdkanosť však asi pramenila z toho, že som sa v nej čiastočne videla. Snehulienke nastavili zrkadielko 😁 Príbeh však nakoniec pekne postupne naberal na obrátkach a musím priznať, že pre mňa to bola jedna z tých kníh, kde som si dobre oddýchla. Áno, čítate dobre, pre mňa to bola naozaj oddychovka. Bolo príjemné čítať o umení, street arte, blogerskom chlebíčku a vlastne akomsi hľadaní seba samého popri všetkých tých ťaživých témach, ku ktorým sa (vraj masochisticky) často vraciam. Táto kniha hovorí presne o tom. O prehodnotení, či robím naozaj to, čo ma baví a čo chcem alebo či sa pozerám len na to, čo sa odomňa čaká a vyžaduje. X ľudí žije iba takto... Celý život. Ale Elena sa aj vďaka poštuchnutiu svojho okolia odhodlala splniť si svoj sen a robiť to, čo ju baví. Písať, fotiť a blogovať. Mimochodom, aj mňa k tomu, aby som si zriadila blog postrčila iná osoba. Ak to teraz čítaš Martina, tak ťa pozdravujem a hádam už nezažívaš nočné mory na stanici v tvojich milovaných Medzilaborciach 😹😁

Elena sa teda rozhodne, že kariéru právničky nechá tak, vyprdne sa na reparát z práva a koncipientsku prax a začne robiť to, čo ju naozaj napĺňa. O čom však písať? Nad tým nemusí dlho premýšľať. Učaruje jej komunita umelcov a nadaných ľudí z Bushwicku - jednej zo štvrtí New Yorku, kde aktuálne býva so svojou izraelskou kamarátkou a spolužiačkou z výšky Gabi a nechceným myšacím nájomníkom Hubertom. Spoločne si nájdu skromné bývanie a pri obhliadke bytu narazia na príjemnú kaviarničku s práčovňou Tiny Apple. A práve tam sa zrodí nápad písať a podeliť sa s inými o atmosféru tohto miesta. Tradičný Bushwick Journal však o Eleninu spoluprácu nemá záujem. Riešením je teda vlastný blog. Ten sa čoskoro stane čitateľsky obľúbeným a otvorí Elene nové možnosti. Každá cesta je však zahataná prekážkami a neúspechmi a aj tu tomu nebude inak... Existenčné a finančné problémy, úskalia cudzinca žijúceho ďaleko od domova, podrazy a intrigy, trápenia v láske, či nedôvera v seba samú. Elena to rozhodne nebude mať ľahké. 

Dozvedáme sa čo to aj o československej komunite v USA. Reprezentantmi tejto komunity sú dvaja zdanlivo odlišní lídri - sebavedomý, no aj falošný Rudolf a na prvý pohľad namyslený choreograf Július, ktorý ľudí rád "kastuje" a vyberá si ľudí, s ktorými nestráca čas. Hnusne priznávam, že ma tieto slovenské mená neskutočne iritovali a musela som predýchavať, keď sa v príbehu objavovali. To je však môj osobný problém 😅 Marek, Lukáš, Šimon alebo Matej by mi asi v príbehu až tak nerezali uši a nevypaľovali v sietnici čiernu dieru. Nie, žiaden Rudy ani Džulko mi nezlomili srdiečko, len mi vzhľadom k povahovým črtám týchto pánov k nim akosi tieto mená nepasovali 🙆 

Vypichnem ešte jednu postavu v príbehu, ktorá bola pre mňa naozaj zvláštna. Ani nie tak samotná postava ako môj vývoj sympatií k nej. Spočiatku sa mi celkom pozdávala, no neskôr by som ju najradšej premastila bejzbalkou. Nebudem ji schválne menovať, nech nespoilujem. 

Páčila sa mi aj celkom dlhá rozprava o internetových troloch a "prajníkoch". Rovnako ako Elena, aj ja som mala problém odosobniť sa a trápiť sa pre blbé komentáre ľudí. Občas to však takto vypáli. Ľudia si však celkom často mýlia kritiku či dobre mienenú radu s tzv. shitstormom (takto to nazvala autorka v rozhovore na Sieťovke, tak si dovolím prebrať tento výraz) - teda naozaj nevhodné a urážlivé komentáre, ktoré sú už za hranicou slušného správania a zodpovedajú akurát tak mentálnej úrovni prvoka s IQ slnečnicového jadierka. 

Knihu Malé jablko som si vďaka vydavateľstvu Tatran prečítala ako reading copy a teraz držím v rukách oficiálne vydanie. S recenziou som si dala trošku čas. Potrebovala som príbeh trošku vstrebať a musíte uznať, že vizuálne tak krásna a pozitívne pôsobiaca kniha vo farbe slniečka si jednoducho zaslúžila recenziu s fotkou knihy a nie fotkou RC ❤ Kimlička zo mňa síce nebude, ale tak aj snaha sa cení 😅

Ak máte radi príbehy, kde hlavná hrdinka hľadá svoje miesto v živote a knihy, kde máte ako na podnose načrtnutých viacero tém od prisťahovalectva, umenia, lásky či pálčivejších nazvem to vzťahových a spoločenských tém, tak by Vás táto žltá krásavica mohla zaujať. Pozor, nemyslím si však, že táto kniha je "univerzálna" - je veľmi pravdepodobné, že mnohým čitateľom nesadne. Treba k nej aj určitý nadhľad a otvorenosť, ktorá je poznávacím znamením tejto knihy Vám môže trošku vyraziť dych, ak ste citlivejšej a mierne puritánskej povahy. Ja som si pri jej čítaní oddýchla a rada som sa k nej deň čo deň vracala. Stránky mi pod prstami ubiehali a v priebehu 4 dní som ju mala aj napriek povinnostiam v práci prečítanú. Páči sa mi aj to, že autorka vie výborne pracovať s jazykom a tak sa to, čoho som sa na začiatku obávala nenaplnilo. Potenciál príbehu a aj jazyk boli v dokonalej súhre. Dúfam však, že príbeh Eleny bude mať aj nejaké pokračovanie. Veľmi mi totiž chýbala bodka za príbehom alebo aspoň epilóg 😉 Knihu hodnotím na 4.5/5*. Príjemne ma prekvapila

#spolupraca #vydavatelstvotatran