Gaštanko - krimitriler ako stvorený na jeseň

Poznáte to, keď podľahnete pretlaku úžasných recenzií, kúpite si knihu a nakoniec ju necháte ako Ruženku spinkať dlhým, ničím nerušeným spánkom? Gaštanko patrí presne do tejto kategórie. Tie malinké blšie písmenká ma odrádzali a tak som knihu dllllho prekladala. Až nakoniec prišla jeseň -padajúce lístie, studený vietor, bubnujúci dážď... Atmosféra, ktorá si túto knihu priam pýtala a žiadala. 

Som veľkým fanúšikom severskej krimi. Hoci je v mnohých ohľadoch brutálna, šokujúca a miestami nechutná. Páči sa mi tá typická mrazivá nálada tiahnúca sa celým dejom i premyslené zápletky s prekvapivým vyvrcholením. Ako obstál v mojom ponímaní Gaštanko? Pridám sa k fanúšikom tejto u väčšiny čitateľov obľúbenej a vychvaľovanej knihy?

Príbeh mal výborný rozbeh. Začiatok sľuboval plný fúrik nechutností a neočakávaných zvratov. Nakoľko veľa čitateľov sa pri kúpe knihy riadi väčšinou anotáciou alebo úvodnými kapitolami (ktoré bývajú často aj v ukážke v internetových kníhkupectvách), tak autor urobil veľmi prešpekulovaný krok. Priam marketingový ťah. Vybral to najlepšie, čo dokonalo splnilo úlohu magnetu. 

Musím však priznať, že mojim počiatočným nadšením mierne zamávalo slabšie vykreslenie postáv. Ak porovnám (čo síce nerada) postavy v Gaštankovi s postavami v iných severských krimi, tak sa mi psychológia postáv, ich zvyky, motivácia a aj celkovo fyzický vzhľad a detaily dotvárajúce celok zdali pomerne málo rozvité a diétne popísané. Napríklad taký Nylander - hlava vyšetrovacieho a kriminalistického tímu, bol postavou, ktorá bola absolútne klišé. Nafúkaný šéf, ktorý nerešpektuje zamestnancov, ktorého názor je ten jediný a správny a ktorému nezáleží na ničom a nikom len na sebe. Takých by bolo... 

Ďalšia iritujúca skutočnosť bola rozťahanosť. Viem, že ja sa mám čo ozývať... No niektoré pasáže boli zbytočne obšírne a niekedy doslova o ničom. Celkovo by som knihe ubrala zopár strán, aby ešte viac nabrala na dynamike a dej bol svižnejší. Striedanie kapitol dodalo knihe istú dávku tajomna a napätia. 

Hlavní hrdinovi boli pre mňa milým prekvapením. Hoci spočiatku mi Naia - jedna z vyšetrovateliek, prišla ako žena ľahkých mravov a práčka mužských pocitov, tak tento môj pocit sa s pribúdajúcimi prečítanými stranami postupne menil k lepšiemu. Aj postava vyšetrovateľa Hessa - trochu zvláštneho chlapíka, ktorý sa nevedno ako ocitol späť po tom, čo ho Europol poslal kade ľahšie, bola spočiatku kostrbatá a nemastná neslaná. Našťastie, autor z toho elegantne vykľučkoval a premenil ropuchu na krásneho princa... Nie doslovne, ale z podivína a leňochoda sa stal nezlomný, zdravo podozrievavý kriminalista, ktorý sa neprišiel na svoje pôvodné pracovné miesto iba vyhysterčiť s odutými lícami a laserovým pohľadom.

Núdza nebola ani o nechutné scény a naozaj beštiálneho, vyšinutého sériového vraha, ktorého stopy vedú do ďalekej minulosti. Išlo o náhodu a kopírovanie alebo v Dánsku ozaj dlhé roky vyčíňa netvor? Jeho poznávacím znamením je zohavenie obete pílou (nie som kutil, kopne ma aj žiarovka, tak ak to bolo niečo iné so špeci názvom, opravte ma) a malá figúrka z gaštanov zanechaná na mieste činu. Vďaka tejto figúrke si od médií vyslúži v skutku nežnú ňuňu prezývku - Gaštanko. K tomu všetkému sa prípad začne ešte viac zamotávať, keď nitky vedú k staršiemu, uzavretému prípadu s nejasným koncom. Tento detail si vyslúži pozornosť aj kvôli tomu, že je úzko spätý s dcérou ministerky sociálnych vecí. 

Myslím, že roky čítania a sledovania krimi v Tv ma už vycvičili a potoky krvi, lietajúce končatiny, nenásytní zdochlinožrúti, vykúkajúce orgány či hniloba mi už problém nerobia a dokážem pri tom jesť čipsy bez toho, aby môj žalúdok robil sínusoidy. Čo mi však robí veľký problém je násilie na ženách a zločiny páchané na deťoch. Práve túto časť príbehu som neniesla práve najlepšie a mala som s ňou problém. 

Aj keď všetko vyššie popísané asi nabáda k výsledku, že ma Gaštanko až tak neohúril, tak nie, kniha sa mi páčila. Autorovi odpúšťam pre mňa slabé vykreslenie postáv i občasné zbytočné rozpitvávanie a naťahovanie. Trochu ma škrie aj absencia vysvetlenia motivácií Vogela a viac detailov zo života Astrid. Kvitujem záver príbehu  - nebudem prezrádzať, ale v istej sfére sa mi práve tento no happy end páčil. Myslím, že knihe veľmi pomohlo aj to, že som si jej čítanie načasovala práve na pochmúrne jesenné obdobie. Bičovanie dažďa, pod kožu prenikajúci chladný vietor, draculovské dni (ráno tma-večer tma), hmla ako mlieko a všetkými farbami hýriace lístie. Dokonalé pozadie k čítaniu Gaštanka. Knihu hodnotím na 4/5⭐.