Povedzme si to narovinu - svet nie je krásnym miestom. Agresivita a násilie sú na dennom poriadku a dennodenne sa na nás zo správ z každého kúta sveta valia neuveriteľné ľudské osudy. Aj napriek tomu, že žijeme v 21. storočí je násilie na ženách v mnohých krajinách "rešpektované". Pre mňa ako Európanku nepochopiteľné... To je u mňa jeden z dôvodov, prečo by som sa nikdy nechcela ocitnúť či nedajbože žiť v krajine, kde nemajú ženy svoje práva. Zlu sa však človek nevyhne a striehne naňho na každom rohu. Hlavne nežnejšie pohlavie sa preto musí mať na pozore...
Reportážne knihy z Vydavateľstva Absynt sa v poslednom čase stali nenahraditeľnými stálicami v mojej knižnej zbierke. Bez akéhokoľvek prifarbovania poskytujú čitateľom živý obraz udalostí, ktoré otriasli svetom alebo aj naopak prinášajú príbehy, ktoré sa k ľudom nedostali masovo. Pri mojom rozhodovaní, po ktorej knihe z tohto vydavateľstva siahnem najbližšie padla voľba na knihu Nájdem si ťa od Joanny Connors.
Ako ženu ma táto kniha doslova desila. Znásilnenie je téma, ktorá je v mnohých prípadoch pálčivá... Bohužiaľ, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov. Mnohokrát som sa totiž stretla s názorom, že si niektoré ženy za to môžu samé.... lebo si o to koledovala.... lebo sa oblieka ako šľapka... lebo je jej výzor už na prvý pohľad vulgárny s cieľom vyvolať v opačnom pohlaví práve sexuálne chúťky... lebo tá žena išla sama po tme....lebo tá žena išla do krajiny, kde bola pre tamojších chlapov priveľkým lákadlom... Prosím!? Naozaj?! Pri týchto pre mňa primitívnych názoroch som sa ako žena chytala za hlavu... Naozaj si niekto myslí, že ktorákoľvek žena si je toho vedomá a očakáva niečo také? Túži po tom? Má potrebu fyzickej bolesti a doživotnej psychickej traumy? Určite nie!
Žiadny človek nemá právo narušiť intimitu iného človeka, ak s tým nesúhlasí... Navyše mi príde scestné, ak niekto doslova začne obviňovať obeť, že si za to môže sama - nemala tam byť, túlať sa po noci sama, nemala vycestovať do tej krajiny, nemala naletieť cudziemu človeku... Nemala, nemala, nemala. A páchateľ? Je normálne, že niekto urobí niečo také? Občas neverím v akom divnom svete to žijem... Aj autorka knihy sa na začiatku najskôr obviňovala, že nebola obozretná. Vinila sa, že si za to môže. Často aj iní ľudia, ktorí ju mali podporiť ju nepodržali a správali sa k nej ako k veci. Ako k obyčajnej veci bez citov... Joanna tak upadla do depresie a potichu trpela. Dusila to v sebe roky. Potrebovala nájsť spôsob ako túto traumu prekonať a navždy sa tak oslobodiť. Pochopiť, prečo sa jej to stalo. Čo za tým stálo. Čo viedlo Davida Francisa k tomu, aby to urobil. Aký bol? Aké mal detstvo? Pátrať a nájsť odpovede...
*off topic: Viem, že existujú aj prípady, keď niektorí jedinci v snahe o slávu, tučné finančné odškodnenie alebo pre iné nepochopiteľné pohnútky obvinili z takéhoto činu nejakú verejne známu osobu... O tom však možno inokedy. To nie je predmetom tejto knihy.
V prvom rade ma celkom prekvapilo, že autorke knihy sa tento incident stal keď mala 30 rokov. Očakávala som totiž, že bude opisovať udalosť, ktorá sa jej stala v čase puberty. Žila obyčajný život, akým žijú mnohí iní ľudia v tomto veku. Práca, rodina, domov. Každodenná rutina, pracovný kolotoč... Typický obraz doby. Aj keď bol vtedy rok 1984 a Joanna žila "za veľkou mlákou". Uponáhľanosť, strata ostražitosti a náhoda.
Aj vďaka jej práci - práci reportérky si všímala detaily, ktoré prispeli k rýchlemu dolapeniu páchateľa. Sčasti k tomu však dospelo aj prílišné sebavedomie pacháteľa hraničiace s hlúposťou. Joanna v knihe popisuje aj veľmi bolestivý a psychicky náročný súdny proces a stret s páchateľom zoči-voči. Snaha o nátlak na jej osobu, na zastrašovanie a často nepochopiteľné správanie okolia a nulová empatia zo strany ľudí, ktorí jej mali nezištne pomôcť...
Napriek snahe žiť ďalej a nemyslieť na traumatizujúci zážitok ju duchovia minulosti prenasledovali aj viac ako 20 rokov po spáchaní zločinu. Až vtedy sa totiž dokázala zdôveriť s tým, čo sa jej stalo svojim dvom deťom. Tie sa narodili až po jej znásilnení. V tom čase sa tiež rozhodla, že vypátra Davida Francisa - muža, ktorý ju znásilnil. Nie preto, aby mu vynadala či konfrontovala, ale preto, aby zistila, čo je to vlastne za človeka. Práve to ma prekvapilo asi najviac.... Akú silu musela nájsť vo svojom vnútri, aby to dokázala. Každopádne je obdivuhodné a neuveriteľné, že sa snažila Davida v prvom radejnj pochopiť...
Knihu som doslova hltala. Bolo zaujímavé, že Joannu nič nezastavilo. Ani to, že David vo väzení zomrel skôr, než po ňom začala pátrať. Napriek tomu sa však snažila vypátrať jeho minulosť, nájsť jeho rodičov, súrodencov, priateľov... Pospájať si mozaiku. Prísť na to, čo mohlo byť spúšťačom toho, aby sa odhodlal k takému ohavnúmu činu. Žiadne výčitky, obviňovanie, nenávisť... Ale empatia a ľudskosť. To boli prvé slová, ktoré ma napadli, keď som čítala kapitolu za kapitolou a približovala sa k záveru knihy. Pre mňa neskutočné.... Ako dokázala odpustiť človeku, ktorý jej zničil život a zbúral sny, schopnosť dôverovať iným a rozbil jej dušuk na milión kúskov.
Keďže mám psychológiu v obľube, bola táto kniha pre mňa veľkým prínosom. Aj napriek tomu, že sme ľuďmi, chýba nám mnohým práve ľudskosť a empatia, ktorou táto žena prekypovala a ktorú ako človek ukázala... Radšej človeka odsúdime, nesnažíme sa ho pochopiť. Nehľadíme na príčiny, ale vidíme len dôsledky. Obviňujeme, odsúdime... Častokrát najmä samotnú obeť. Knihu som čítala práve v čase, keď Slovenskom otriasla samovražda talentovanej herečky Moniky a tiež brutálna vražda krásnej Violy. Nepriamo sa mi totiž spojili práve s tým, čo spomínam vyššie. To mi tiež pripomenulo, akí sme my ľudia... Je veľmi ľahké odsúdiť, konštatovať, obviňovať, polemizovať z tepla svojho domova a bezpečia. Ale pochopiť a byť empatickí je sakra náročné...
Som rada, že som si túto knihu prečítala a to aj napriek tomu o čom táto kniha je a že jej téma je veľmi ťaživá zvlásť pre slabšie povahy. Z hľadiska pochopenia ľudskej mysle je táto kniha veľmi osožná. Silná, autentická... Preto nebude prekvapením, ak ju ohodnotím 10/10* a bez výčitiek odporučím čitateľom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Šup sem, čo máš na srdiečku - pochvala, kritika, doplnenie...<3 Len prosím nezabúdaj na slušnosť ;)