Keď príliš veľa je niekedy paradoxne príliš málo

V júli som ako na ihlách čakala na "release" najnovšieho Ahnhemovho počinu s príznačným názvom Motív X. Knihu som nakoniec dostala ako darček na moje narodeniny - hoci ich mám až v septembri. Aj napriek mojej zvedavosti som ju však začala čítať až tesne pred Štedrým dňom a dočítala presne na Vianoce.

Samozrejme, že som pár týždňov po tom, čo kniha vyšla hľadala recenzie, aby som mala aspoň akú takú predstavu, či kniha stojí za to. Aj keď 90 % recenzentov hovorilo o najlepšej Ahnhemovej knihe moje dojmy boli trocha iné. Nazvem to "zmiešané". Po dovtedy poslednej časti 18 pod nulou som totiž očakávala väčšiu dynamiku, svižnosť, rozuzlenie, viac faktov, vyriešenie hlavolamov... To sa naplnilo len sčasti. Žiaľ, vzhľadom na frekvenciu s akou vychádzajú Ahnhemove knihy sa obávam toho, že nielen autor, ale aj čitateľ do nasledujúcej časti trocha upadne a zabudne. Hoci začiatok knihy ma dokonale navnadil a hltala som stranu za stranou, tak neskôr - ani nie v polovici som mala pocit, že je tam toho zároveň veľa a zároveň nič. Že sa dej zbytočne zamotáva a krúti okolo divných prípadov a rúško tajomna ohľadom Molandera ostáva stále akési zatemnené. Otvorené veci z predošlých časti teda ostali stále neodhalené až som niekedy mala pocit, že autor sa v deji nezmyselne krúti z čisto zištných dôvodov - naťahovať a naťahovať, aby bolo očom písať a čo odhaľovať ešte minimálne v jednej až dvoch knihách. A tak moje nádeje o aspoň nejaké to rozuzlenie stroskotali. Neskôr som sa trocha strácala hoci o napätie, prekvapenia a šokujúce fakty nebola núdza. No vzhľadom na koniec predošlej knihy som očakávala viac. 

Bez pochýb by teda mne ako čitateľovi neprekážalo, ak by táto časť bola bez ďalšieho zvláštneho sériového vraha a psychicky narušených jedincov. Na strane druhej mi však Ahnhemove knihy priniesli dokonalú sondu do ľudských duší. Do ich odvrátených stránok. Tajomstiev, ktoré mali ostať pred svetom ukryté. Rôzne úchylky, rodinné problémy, krízu osobnosti i nezvládnuteľný tlak z okolia a workoholizmus - mám pocit, že to sú autorove top témy. Hoc priznávam minimálne pri 4 kapitolách mi bolo zle. Preto citlivejšie povahy pozor - autor opäť "uvedie k životu" hlavne jeho obľúbené sexuálne úchylky a aj aktuálne sociálne predsudky - od pedofílie, satyriázy (ľudovo povedané nymfománia u muža), extrémizmu, rasizmu, xenofóbie až po disociatívne poruchy osobnosti. 

Aj preto ma jeho knihy zaujali. Nakoľko mi nebolo umožnené študovať psychológiu, tak ma čaro tejto vedy neustále pohlcuje a sčasti ma privádza aj k smädu po ďalších vedomostiach z oblasti psychológie a ľudského správania. A to aj napriek tomu, že som sama tak trocha trpím antropofóbiou (neznášam príliš veľa ľudí pokope, nervózne davy a prílišnú koncentráciu sprostých, dotieravých a oplzlých osôb na meter štvorcový). V tomto smere ho teda uznávam. Rovnako aj dávam klobúk dole vždy dokonale premyslenému zločinu v jeho knihách, ktorý hraničí s prehnanou pedantnosťou. Aj preto sa k nemu "rada vraciam" a siaham po jeho dielach. 

Pred pár mesiacmi dokonca Stefan Ahnhem navštívil aj Slovensko v rámci prezentácie svojej knihy. Opravte ma, ak som si to zle zapamätala, no mám pocit, že avizoval pauzu od písania. Preto som teda zvedavá, kedy sa dočkáme pokračovania knihy Motív X. 

Aj napriek tomu, že som knihe toho asi viac vytkla ako ju vychválila do nebies sa na ďalšiu časť veľmi teším a dúfam, že výjde v čo najkratšom čase. Ako však vravím, vadilo mi hlavne to, že autor sa toho snažil popísať akosi veľa a pritom mi to prišlo paradoxne akosi málo resp. "obkročmo" od toho, čo sme mnohí očakávali. Preto knihu hodnotím na 7* z 10.  

giphy.com