Tvoje skutky neostanú nepotrestané - keď ťa dobehne tvoja minulosť.

Kníh o holokauste a koncentračných táboroch je mnoho. Zväčša sa jedná o skutočné príbehy preživších. Naopak kníh o ľuďoch z druhej strany barikády - teda o samotných vykonávateľoch týchto zločinov je žalostne málo. Nemám však namysli "zrodcov" tejto myšlienky, ale ako to nazval Oskar Gröning - "malé kolieska vo veľkej prevodovke", teda dozorcov či iné zložky SS priamo aktívne na fungovaní vyhladzovacích táborov. Kniha Účtovník z Osvienčimu je práve o jednej takejto skutočnej osobe - Oskarovi Gröningovi, ktorý bol tiež súčasťou nacistickej mašinérie.

Je potrebné ozrejmiť, že vyšetrovanie vojnových zločinov a ich klasifikácia mala v nemeckej justícií značné mezery a dlhé roky bola nevyriešitešným rébusom. Najmä v povojnovom období. Vzhľadom na to, že sa vtedy Nemecko, ale aj veľká časť Európy spamätávala z dôsledkov vojny nie je to asi nič prekvapivé. Hlavným problémom bola samotná klasifikácia toho, či ide o zločin aj v tom prípade, ak sa samotný účastník síce na fungovaní nacistickej mašinérie podieľal, no zároveň nikdy preukázateľne nevraždil. Často sa tak stávalo, že hoci morálna vina obvinených bola zrejmá, tak svetská spravodlivosť si ich nenašla. 

Kniha sa skladá z celkovo 3 častí: 

• 1. časť Vina Oskara Gröninga pojednáva o jeho detstve, motiváciách, dospievaní, pôsobení v Osvienčime a aj o tom, ako sa jeho život vyvíjal po vojne. 
• 2. časť Akcia Maďarsko sa venuje životu Evy Fahidiovej z maďarského Debrecína, ktorá sa síce s hlavnou postavou nikdy nestretla, no je príbeh bol doplnením mozaiky. Akýmsi kontrastom medzi životom na oboch stranách barikády. Počas tejto akcie prišlo o život viac ako 300 000 ľudí - prevažne Židov maďarskej národnosti. 
• 3. časť Proces a rozsudok už ako prezrádza názov hovorí o tom, ako sa vyvíjal celý proces s Oskarom Gröningom.

Oceňujem aj prílohy Glosár a Mená. Kniha je tiež plná zaujímavostí, o ktorých som doteraz nemala ani páru. Pre mňa dovtedy neznámym bol Gottfried Weisse známy ako William Tell z Osvienčimu. Tiež som sa kde tu stretla aj s Franzom Wunschom, o ktorom som však už čo to vedela z knihy, ktorú som už čítala. Tu som však narazila na rozdiely interpretované v knihe Láska za ostnatým drátem (v knihe bol totiž popieraný milostný vzťah Franza a Heleny). Knihe nechýba svižnosť podporená krátkymi kapitolami a postupnosť, ktorá ide ruka v ruke s presnými faktami. Vyzdvihujem tiež snahu autora o nenáročné dovysvetlenie udalostí aj pre čitateľa, ktorému sa takáto kniha dostane do rúk prvýkrát.

Iba z času na čas som si v knihe všimla mierne domnienky autora týkajúce sa hlavne otázky Gröningovej viny, kedy si ani sám autor zrejme nebol istý či je Gröning "iba" spolupáchateľ, úplne nevinný alebo naopak vinný v plnom rozsahu. Sám bol totiž na pochybách aj v tom, či sa Gröning ozaj toľkokrát snažil o prevelenie z Osvienčimu. Pochyboval tiež o jeho nevedomosti, ktorá hraničila s naivitou ohľadom toho, na aký účel boli vytvorené vyhladzovacie tábory a aký mechanizmus v nich fungoval. 

Oskar Gröning dlhé roky v sebe ukrýval tajomstvo o tom, čo sa za bránami Osvienčimu dialo a akú rolu v tomto šialenstve zohrával. K tomu, aby sa odvážil výjsť s pravdou na svetlo sveta ho primäla až konfrontácia s človekom, ktorý zaryto popieral holokaust a vravel o Osvienčime ako výmysle. Často si kládol otázku, či je aj on vinný. Cítil morálnu vinu, no bagatelizoval svoje pôsobenie a činy tým, že len plnil rozkazy. Sám sa označoval ako "malé koliesko vo veľkej prevodovke".

!!!POZOR SPOILER NASLEDUJÚCE 2 ODSEKY!!!

V roku 1977 sa podrobil výsluchu, no nebol obžalovaný. V roku 1991 bol predvolaný ako svedok v prípade Heinricha Kűhnemanna. Poskytol tiež rozhovor pre nemecký Spiegel a britskú BBC. Až v roku 2013 bol jeho prípad znovuotvorený a bol obžalovaný z napomáhania pri vražde 300 000 ľudí. Išlo o spomínanú Akciu Maďarsko, ktorú vedeli ako jedinú na základe faktov časovo vymedziť a dokázať tiež účasť všetkých "zamestnancov" tábora (v tom čase si totiž žiaden z príslušníkov nemohol vziať dovolenku - bol to príkaz "zhora"). 

V roku 2015 sa nakoniec mohol po zozbieraní všetkých potrebných dôkazov začať súdny proces. Aj napriek všetkému si stále zachoval kamenný výraz a emočný chlad, ktorý bol pre príslušníkov SS typický. K samotnému odsúdeniu a vymeraniu trestu pre Gröninga sa podpísali aj zmeny v nemeckom súdnictve, ktoré výrazne ovplyvnil proces s Johnom Demjanjukom v roku 2019. Bol to precedens, ktorý zmenil pohľad justície na klasifikovanie zločinov vo vyhladzovacích táboroch. Pokým dovtedy bol za samotný zločin klasifikovaná dokázateľná vražda a priama účasť na zločinoch (napr. týranie, napadnutie a pod.) po roku 2009 došlo k zmene. Aj "malé kolieska vo veľkej prevodovke" už boli považované za časť celku a mohli byť obvinení z napomáhania pri vražde. 

Táto kniha je veľmi významným svedectvom a podáva zaujímavý pohľad do mysle človeka, ktorý bol ochotný stať sa súčasťou nacistickej mašinérie a zahodiť akékoľvek morálne zábrany. O tom, či bol Oskar Gröning vinný alebo nie si vytvorí názor aj samotný čitateľ. Nakoľko aj samotné súdnictvo dlho nevedelo, či "stráženie batožiny", počítanie valút a účtovníctvo v koncentračnom tábore znamenalo to, že sa daný človek podieľal na výsledku, ktorým boli milióny mŕtvych a doživotne poznačených ľudí... 

Ako je už o mne známe, vyžívam sa v knihách, kde sa odhaľuje ľudské vnútro a motivácie. Bolo zaujímavé čítať rozdielne pohľady na klasifikáciu toho, čo už je a čo nie je trestným činom a či je morálna vina dostačujúcim trestom. Každopádne je kniha veľmi pútavá a odporúčam ju prečítať. Jediná vec, ktorá mi trocha vadila bolo časté opakovanie niektorých pasáží vo viacerých častiach knihy. Knihe Účtovník z Osvienčimu dávam preto 8,5/10*.